Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 21

Vošli sme do veľkého a najmä preplneného nákupného centra. Všade mnoho ľudí, ktorí nakupujú kopec darčekov pre svojich blízkych, deti. Len nad tým pokrútim hlavou. Nikdy som nebola typ človeka, ktorý by si všetko nechával na poslednú chvíľu. Darčeky pre moju rodinu, priateľov a Harryho mám kúpené už dávno.

Keďže som zabudla na narodeniny mami Caroline, zašli sme rýchlo do obchodu, kde som jej stihla kúpiť zlaté náušnice a kyticu kvetov, ktoré vyzerajú famózne. "Tak už môžme ísť? Som hladný." Ozval sa Louis a podišiel ku mne a Caroline, keďže sme kráčali vpredu."Veď už ideme, ničoho sa neboj."Pretočila nespokojivo očami a ja som sa len uchechtla."Inak, vy teraz spolu chodíte alebo ako?"Care sa ku mne otáča čelom so zatiaľ nezodpovedanou otázkou."No to ešte neviem, nestihla som sa s ním o tom ani porozprávať." Vyrušili nás teda naozaj v nevhod. A napriek tomu, že mi Harry včera večer vyznal lásku, tak neviem ako na tom sme. Spali sme spolu, tie bozky a dotyky. Doteraz mi z toho behá husacina po celom tele. Moje srdce zaplesá nadšením rovnako, ako moje podvedomie."Porozprávaj sa s ním, nechcete snáď žiadne ďalšie komplikácie."V tom k nám podchádza Liam, teda konkrétne ku Caroline a berie ju za ruku.

Liam parkuje pred domom rodičov Caroline a všetci naraz vystupujeme. Elisabeth za mnou kráča a mám pocit, akoby mi niečo chcela povedať, ale radšej drží jazyk za zubami. "Veľmi vám to prajem."Zašepká pri mojom uchu nečakane, keď z kufra všetci vyťahujeme darčeky.Otáčam sa jej čelom, aby som jej videla do tváre. Jej jemný poúsmev mi hneď napovedá, že to myslela úprimne."Ďakujem ti, ale to ty si mi otvorila oči."

"Ale ty si sa tak rozhodla. Teší ma to, konečne budete obaja šťastný."

"Nevybavujte sa tu a poďte."Volá nás Caroline, ktorá už pomaly otvára vchodové dvere.

Všetci vchádzame do domu. Od dverí je cítiť klasická vôňa domova a docela sa cítim príjemne. Vždy mi bolo u Caroline dobre, dom bol pekne zariadený a uprataný takmer vždy."Mamiiii!"Zakričí Caroline a s obývačky na nás sa vyvalí otec Caroline a nakoniec mama."Ahojte, čo vy tu?" Pýta sa prekvapene s iskričkami v očiach."No predsa sme prišli ti zagratulovať."

"To vidím, ale všetci tvoji kamaráti?"Stále prekvapená si nás všetkých prebehne očami a pri tom sa drží na hrudníku."Lauren? Dievčatko, takmer som ťa nespoznala. Drahý pozri sa, ako vyrástla."Všetku pozornosť presmerovali na mňa. Každý si ma prezrel, čož mi začalo byť nepríjemné. Jemná červeň v mojej tvári bola zrejmá."Rada vás vidím." Privítame sa a dáme si spoločné objatie.

Večera bola perfektne pripravená, ako vždy. Za stôl sme sa zmestili takmer všetci a pekne sme sa zabavili. Po tom, ako sme porozdávali darčeky, z ktorých mala Dafne radosť. Na niektorých sme sa všetci zasmiali a porozprávali si pár príhod. Chýbalo mi to. Poriadne sa zasmiať s priateľmi a užiť si každý deň. Tentokrát som si to v skutku užila. Viem totiž, že mám Harryho a už nikdy nedopustím, aby som ho stratila. Stalo sa toho dosť a v živote by som nepovedala, že práve mne sa niečo také stane. Nuž to je život, vždy nás niečo dokáže prekvapiť. Ale ja mám to šťastie, že mám pri sebe skvelého muža, priateľov a konečne kompletnú rodinu, ktorú nadovšetko milujem. Taktiež musím spomenúť moju novú prácu do ktorej som sa dostala vcelku rýchlo a priam ma pohltila. Baví ma to, jednoducho milujem svoj život.

Pri večeri sme sa rozprávali o rôznych veciach. Najmä Care a Liam plánovali svadbu. Ja som ich iba počúvala a vychutnávala si jedlo. Keď v tom mi zavibroval telefón v jeansoch. Bolo mi hneď jasné, že to bude Harry. A mala som pravdu.

Od: Harry :*

Pre: Lauren Collinsová

Tak zlato? Ako si na tom? Práve som skončil a vybavil, čo som mal. Musím ti však pripomenúť, že mi chýbaš. Znovu ťa chcem bozkávať.

Pri tej predstave, ako bozkáva znovu moje telo sa zachvejem a sčervenám. Tvár si zakryjem vlasami a chystám sa odpísať."Nechutí ti Lauren?"Spýta sa ma Dafne, keď skláňam pohľad pod stôl, aby som odpísala."Ale chutí, naozaj ďakujem, ale som plná."Pozriem jej do očí a ona sa len usmeje."To som rada." Znovu mi venuje jeden z jej hrejivých úsmevov.

Od: Lauren Collinsová

Pre: Harry :*

Akurát sme dovečerali a možno by si mohol pre mňa prísť. Chýbaš mi tu, dávaj si na seba pozor po ceste sem.

Nedočkavo hľadím do mobilu a aktualizujem si správy. Žiadna mi neprichádza najbližších päť minút, čo ma trochu znervózni. Nemožem predsa tak vyšilovať. "Lauren? Napísal ti?"Pýta sa ma Caroline a hneď na to ku mne podchádza."Ano je veľmi milý, len mi ešte neodpísal."

"Neboj sa, zrejme šoféruje."Pohľadením po vlasoch ma upokojí a ja si vydýchnem."Máš pravdu."Care si ku mne prisadne, keďže Louis už sedí na gauči a požiera koláčiky. Obe teda sedíme za stolom samé a Elisabeth s otcom Caroline šli na terasu fajčiť.

Care ku mne skláňa zrak a pozrie do mojej tváre. V okolí je počuť smiech a ako ostatní konverzujú o rôznych hlúpostiach."Ty vieš, že kedykoľvek som tu pre teba. Ale som nesmierne rada, že sa to medzi vami vyjasňuje. Budete tvoriť nádherný pár. Teda to ste vždy tvorili, len ste to nevideli. Aj napriek tomu, čo všetko ti povedal, čo všetko spravil tu bol pre teba tiež. My sme ženské, riešime problémy inak, práve preto som rada, že tu je on. Vidno tu zmenu. Pred tým si bola neustále nervózna, bledá, skleslá a dokonca si schudla. Teraz si však nádherná. Priam žiariš a ja viem, že toto bol tvoj tajný sen." Akonáhle dopovedala, vrhla som sa na ňu a pevne ju objala. 

"Ako to, že vieš povedať tak krásne veci? Mám ti aj ja vyznať kamarátsku lásku?"Obe sa nahlas zasmejeme."Nie to nemusíš, viem, že pre teba znamená celý svet."Opäť ironická a hlavne egoistická Caroline. Ale páči sa mi jej typ humoru a tak sa zasmejem spoločne s ňou. Síce je pravda, že bez Caroline by som to nebola ja. Ona ma naučila odvážnosti a zotrvalosti."Ďakujem ti za všetko." Náhle mi zazvoní telefón a na obrazovke sa ukazuje fotka a meno: Harry. Usmejem sa na obrazovku, ale nezdvihnem to."Už je tu."Pozriem na Care a tá mi len s úsmevom prikývne.

Zo všetkými sa rozlúčim a každého poriadne vyobjímam. V tom sa rýchlo navliekam do môjho čierneho kabáta až do polky stehien a vyberám sa k veľkému čiernemu autu. Tam už sedí Harry s úsmevom na perách. "Ahoj."Okamžite ma pozdraví, ako otvorím dvere."Ahoj."Odzdravujem ho naspäť a už keď sedím, venujem mu niekoľko mlaskavých pusiniek. "Tak kam to bude?"Spýta sa vtipne."Čo tak ku mne?"Pýtam sa ho s hriešnimi myšlienkami v mojej mysli."Ako si želáte slečna." Usmev mu opätujem a Harry štartuje."Tak ako bolo v práci?"

"Ako vždy. Dobre. V LA, Londýne a Seattli nám povolili rozšírenie firmy, tak na tom pracujem ešte s architektmi."

"Páni, tak to je skvelé. V Londýne si chcel mať firmu predsa vždy nie?"

"Kto by nechcel? Keď som tam s tebou zažil tie najkrajšie chvíle môjho života?" V očiach mu prebliskne náznak šťastia. Srdce mi poskočí z toľkej radosti. Nemám slov. Toto je Harry, ktorý mi dokáže vyjadriť lásku a obdiv. Nedokážem tomu uveriť."Je pekné niečo také počuť." Začervenám sa a radšej sa zapozerám von oknom na prázdne ulice mestečka."Mňa teší tu byť s tebou."Nečakane berie moju ruku a pobozká ju na chrbátik. V tomto momente som ešte viac červená a líca mi priam horia. Nohy sa mi chvejú a trasú, a moje podvedomie tlieska.

Ahojteeee!!! Som tu s ďalšou časťou. Chcela som ju vydať aj včera, ale nevydarilo sa mi to. Našťastie som ju mohla vydať dnes a vy si ju môžte prečítať.

V SM 2 mám jasnú predstavu o vzhľade Lau a Harryho. Lauren má krátke vlasy (ako aj teraz), ale má aj ofinu zarovno s obočím, plnšie pery a telo ako bohyňa. Veľké boky, zadok a štíhlejšie bruško. No a Harry vyzerá presne ako na covery. Vyčesané vlasy dohora a výraznejšie črty tváre. Ale naspäť k časti.

Ako sa vám páčila? Určite mi dajte vedieť do komentárov a ten vote tiež poteší. Už presnejšie viem, ako budú vychádzať časti.

Pondelok, stredu a piatok. Možno pár krát sa to posunie, ale naozaj sa posnažím to takto udržať. Tak vám prajem krásnu sobotu <3