Po úžasnom dni prežitom s mojími priateľmi pri západe slnka na plachetnici. Pri fľašiach piva v ruke a úsmevom na perách si môžem spokojne lahnúť vedľa Harryho, ktorý akoby zázrakom rýchlo zaspal. Jeho tvár je skrčená a pery naduté. Napriek tomu, že vyzerá vtipne si užívam tento moment a vdychujem jeho mužskú vôňu. Celé moje telo tak zahaluje eufória šťastia a pohodlia. Aj moje podvedomie sa uvoľnene vyvalí a zahľadí sa na pomyselnú modrú oblohu, na ktorej sídli niekoľko hviezd.
Dokonca sa ešte stíham zamýšľať nad dnešným dňom. V mysli mi prebehne niekoľko spomienok a momentov, ktoré si chcem zapamätať navždy. V duchu však len ďakujem Bohovi za tak úžasný život, ktorý mi nadelil. Každú jednú situáciu a ľudí okolo mňa. Doteraz si neviem predstaviť život bez mojej rodiny. Otca, mami a Harryho. Nehovorím o Caroline. Tí najviac významní ľudia v mojom živote. Neviem ako im dostatočne poďakovať za to, že tu sú. Že mi pomáhajú a starajú sa. Nenechávajú ma na pospas osudu. Po týchto skutočnostiach, ktoré si začínam uvedomovať viac a viac pomaly zatváram oči a usmejem sa nad všetkými zlými ale aj dobrými momentami. Jednoducho, stojí za to žiť.
O týždeň neskôr
Naposledy si užívam vietor vo vlasoch. Presne na tomto úžasnom mieste. Po tých dňoch prežitých tu sa vraciame domov a ja si návrat užívam. Mám pocit, akoby som žila v nejakom filme. Valíme sa terénym autom po piesočnom poli. Vietor nám prefukuje vlasy zo strany na stranu. Slnečné lúče žiaria priamo na nás a na pokožke zanechávajú jemné šteklenie. V rádiu hrá vypeckovaná hudba, ktorá hrá na celé auto. Nikde nikoho. Sme tu len my dvaja. Ja a Harry, ktorý ma sleduje s úsmevom na perách. Zatiaľ čo ja vystrkujem svoju hlavu von zo strešného okna a užívam si ten neskutočný pocit plný slobody. Keby snívam, už dávno by som rozprestrela krídla a začala krúžiť na oblohe. Ale myslím, že realita je stokrát lepšia. Práve v tomto momente. Moje telo má chuť tancovať. Hýbať sa v rytme. Nedokážem si pomôcť a musím vykríknuť. Tentokrát však viem, že to nie je výkrik do prázdna, ale ten výkrik má svoj zmysel.
Zdá sa mi to ako večnosť, kým lietadlo pristane. Moje telo od nedočkavosti priam horí. Teším sa na mamu, Ricka a Caroline s Liamom. Harry ma celý let držal za ruku a nakoniec zaspal. Ja som sa stihla uvelebiť na jeho ramene a hrala sa mu s vlasmi.
Avšak som sa po pár minútach dočkala. Pristáli sme. Harryho ťahám neskutočnou rýchlosťou k pásom, kde by sa mali nachádzať naše kufre. V zápätí ich berieme a cválame do hlavnej haly. Tam ich už vidím. Ich úsmevy na tvárach, ktoré som nevidela snáď celú večnosť. Vrhám sa im okolo krku zatiaľ čo oni držia tabuľku v rukách s našimi menami a srdiečkami okolo. Privítanie ako má byť.
"Lauren."Zašepká s uplakaným hlasom mama a objíma ma tak silno, až prestávam pravidelne dýchať. Ja však zatváram oči a vychutnávam si to. Otec sa k nám pridáva a objíma nie len mňa, ale aj mamu. Harry sa zrejme víta s Liamom a Caroline, keďže z povzdialia počujem ich hlasy. "Chýbali ste mi tak moc."Mamu opatrne začnem púšťať a ona si okamžite vyberie kapesník z vrecka a začne do neho smrkať so slzami na kraji."Veď aj ty nám srdiečko."Otec ma ešte raz objíma, ale tentokrát iba s ladným prehodením jeho ruky cez moje rameno.
Všimnem si, ako sa na mňa Caroline pozrie. Toto stretnutie mi príde dojímavé. Je to ako z nejakého romantického filmu, ale naozaj sa to deje. V tom sa na seba vrháme. Jedna na druhú a nezabúdame ani na povzdychy, ktoré by mali naznačiť náš plač."Bože Lauren."Zašepká uplakane Care. V tom sa jej vešám okolo krku ešte silnejšie až mám pocit, že jej ťahám jej dlhé blonďavé vlasy. Ale na tú bolesť nereaguje. Iba ma objíma a utiera si slzy o moje rameno. To isté však robím aj ja."Prepáč."Zašepkám a na konci sa mi láme hlas. Hrdlo ma trýzni šialeným spôsobom. "Vôbec sa nemáš za čo ospravedlňovať. Nechajme to tak."Odťahuje sa odo mňa, aby mi videla do tváre a ja nemôžem nič iné len súhlasiť. Prikývnutím a opakovaným objatím sme si odpustili navzájom. Nemôžem však zabudnúť na Liama, ktorého hneď na to lahko objímam a opäť sa vraciam k Harrymu, ktorý si so mnou prepletá prsty a berie kufor.
"Myslím, že chlapi by si mali oddýchnuť od nás žien a my si urobíme babský večer."Navrhuje mama zatiaľ, čo chalani vonku riešia bazén na maminej a otcovej záhrade."Aspoň budeš mať čas nám porozprávať, ako tam bolo a ukázať nám nejaké fotky."Prehovára tentokrát Care a mám pocit, že tieto dve sa vždy zhodnú. Ja však nemôžem namietať. Sľúbila som si, že po príchode domov dáme s Caroline prespávačku a urobíme si na seba čas. Tak ako kedysi."Tak dobre. Ale objednáme si pizzu. Celú tú dobu na Bali som mala na ňu chuť."Zahmkám spokojne a predstavuje si dve riadne krabice pizze, ktorú som nemala večnosť .
"Myslím, že Harry vyriešil náš problém."Začne otec a hneď všetci traja vstupujú do obývačky."Je to iba maličkosť."
"Aká maličkosť? Ja sa s tými potvorami v bazéne hrám už celé dva týždne a netuším prečo mi nefunguje filter a ani odsávanie."Znovu sa začne sťažovať a sadá si k mame. Pohľadí ju po tvári a následne jej venuje bozk na čelo. Príde mi to neskutočne roztomilé."Vravel som. Stačí namontovať recirkulačnú trysku a kompletnú filtráciu. Dám vám číslo na Eddieho."Harry ihneď vyťahuje svoj telefón, ktorý som nevidela celú dovolenku a musím uznať, že sa prekonal."Veď už dávno sme si potykali." Zavrčí otec a Harry sa ihneď ospravedlní. Po tak dlhej dobe chce ešte urobiť dojem, ale to naozaj nemusí. "Doriti."Zamrmle si Harry a ja sa k nemu staviam a objímam jeho pravú ruku."Čo sa deje?"Pýtam sa ho so starosťou v tvári. Je mi totiž jasné, že to bude ohľadom firmy. Pre Harryho bolo ťažké nechať firmu bez seba samého. Jediný vie ako ju viesť.
"Mám nespočetne veľa emailov a zmeškaných hovorov. Volala mi Amanda." Amanda. To meno mi prišlo divné už od začiatku. Ale má na starosti všetky stretávky, zasadania a taktiež je Harryho účtovníčka. Elisabeth zastupovala pozíciu Harryho celé dva týždne."Musím tam zavolať."Pozrie na mňa jeho ospravedlňujúcim výrazom a v tom sa vyberá na terasu. Ja však zostávam stáť v strede obývačky hľadiac jeho smerom."Veľa zábavy s ním teda nemáš."Zabrdne si Liam."Je to jeho práca. Náhodou si vedie úžasne."Zastanem si ho, ako správna priateľka a znovu si sadám ku Caroline, ktorá sa nevyhýba ďalšiemu objatiu so mnou.
"Myslím, že aj oni si od nás potrebovali oddýchnuť."Prehovorí mama hneď na to, ako zatvoríme dvere od domu a chlapi nastúpia do auta."Nemusíš sa o neho báť."Začne Caroline a ja sa naježím. Predsa nemusí byť pri mne stále, len som na neho zvyknutá a viac menej navyknutá na to, že je pri mne. Ale dokážem byť bez neho aj dlhšiu dobu."Ja viem, že bude v pohode."Nečakane zdvíham hlas s miernou nervozitou si prehrabnem vlasy a sadáme si na sedačku."Tak nám najskôr porozprávaj, čo sa tam dialo."Začnú sa zaujímať a pýtať sa ma. Je mi to hneď jasné, keďže sú nehorázne zvedavé a musia všetko vedieť. Ja sa však uvolním a zasmejem."Aspoň viem po kom mám tú zvedavosť."Pozriem na mamu, ktorá sa mierne zamračí, ale jej úsmev zostáva."Tak prepáč. Len chcem vedieť ako si sa tam mala. Veľa si mi nenapísala do správ."Začne argumentovať a ja ju len pobozkám na líce, len pre istotu.
"Ja vám to rada porozprávam."
Tak ahojte srdiečka! Znovu tá istá otázka a to tá : Ako si užívate prázdniny? Ja som si tých päť dní voľna užila maximálne ako som mohla a cez víkend som bola minimálne na mobile. Asi tak na max 10 minút 3 krát za deň. To je pre mňa rekord. Ale teraz som znovu v práci, takže pozeranie do monitora a mobilu zároveň je radosť pre moje oči :D
Avšak späť k časti, teda celkovo k príbehu. Ten by som chcela trochu obzvláštniť. Takou maličkosťou alebo prírastkom. Teraz nemám na mysli deti. Skôr niečo ako domáceho maznáčika alebo niečo podobné? Čo vy na to? Ja si myslím, že zvieratká patria ku každému z nás a taktiež k nášmu životnému štýlu. Podľa príbehu môžte poznať Lauren a aj to, že miluje psíky, rovnako ako ja <3
Tak sa mi vyjadrite do komentárov a skúste napísať pár originálnych mien a plemien, ktoré chcete, aby sa v príbehu objavili. Skúsim jedno vybrať :*
Užívajte
XxLove yaXx
STAI LEGGENDO
Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)
FanfictionPokračovanie Styles Manie. Obaja sú už dostatočne dospelí ,aby si uvedomili svoje priority.Obaja sú zamestnaní a je len otázkou času,či spolu budú zdielať spoločný život. Veď predsa len, ona ho ešte stále miluje a on sa s tým snaží vysporiadať.Ako t...