thirty

2.2K 97 0
                                    

,,Pán Styles upadol do kómy. Ešte vám neviem na 100%  povedať, že to prežije, ale my veríme, že on to zvládne. Síce na sále nastali nejaké komplikácie ale všetko je v poriadku. Teraz by ste mali ísť domov oddychovať a zajtra ráno môžete za ním prísť. Bude dobre keď mu budete rozprávať, on vás počuje aj keď vam nebude odpovedať," povedal nám. Ja som sa rozplakala ešte viac. On nemôže byť kóme.

,,Kedy by sa mal prebrať?" spýtala som sa.

,,To nevieme. Môže to byť zajtra, o týždeň, o mesiac, o rok a možno nikdy," povedal nám.

,,On to zvládne Nicol," objala ma Emily.

,,A čo ak nie? Čo ak zomrie. Čo ak bude malé vyrastať bez otca? Ja to bez neho neptezijem," povedala som a zase som sa  iac rozplakala. Ani do. Si nevšímal, že tu už doktor nie je.

,,Nicol, mali by sme ísť domov. Nerobí ti to tu dobre a stresovať by si sa teraz nemala vôbec," povedal Liam.

,,Máte pravdu. Poďme domov," snažila som sa na nich usmiať, ale nedarilo sa.

Vyšli sme z nemocnice a hneď sme nastúpili do auta. Cesta trvala v tichosti. Všetci boli u nás.

Práve teraz sme tu mali byť všetci spolu a zabávať sa. Harry by nemal ležať v nemocnici a bojovať o život. Mal tu byť teraz so mnou a na by som mu mala povedať, že čakáme spolu bábo, že bude zase otec. A, že ho milujem nadovšetko. No on namiesto toho aby bol tu je v nemocnici a bojuje o život. Bude si a pamätať keď sa preberie? Bude šťastný, keď mu poviem, že som tehotná? Nenájde si inú? Bude ma aj potom milovať.

,,Idem si ľahnúť," povedala som im.

,,Prídem ťa skontrolovať o chvíľku," povedal Louis. Louis bol môj najlepší kamarát s ním som si rozumela najviac. Samozrejme až po Harrym.

Vošla som do našej izby. Prešla som ku skrini a vytiahla si od tial Harryho tričko. Chýba mi. Prezliekla som sa a ľahla si na Harryho stranu postele. Zase som plakala.

Na nočnom stolíku mal našu spoločnú fotku.Ta fotka bola zo spoločného výletu, jak sme boli aj s Liamom a s celou triedou. To sme boli ešte len kamaráti.

,,Harry," zašepkala som a prešla po jeho fotke

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

,,Harry," zašepkala som a prešla po jeho fotke. Rozpalkala som sa. Zase.

Jedna ruka držala fotku a tá tou druhou som si hladkala bruško. Stále nemôžem uveriť, že vo mne rastie Harryho dieta. Som ešte mladá, to áno. Ale toho malého sa nezbavím. Už teraz ho milujem a to ma ešte len mesiac.

,,Nicol?" z poza dverí vykukla Louisova hlava.

,,Hm," pozrela som na neho.

,,Došiel som ťa pozrieť," prišiel ku posteli kde si hneď ľahol ku mne.

,,Chýba mi," zašepkala som.

,,Aj nám chýba. Nicol, on to prežije, nenechá ťa tu, na to ta až moc miluje," povedal mi a objal ma. Hlavu som si položila na jeho hruď.

,,A čo ak nie? Čo ak to neprežije?" spýtala som sa ho.

,, Prežije. Kvôli tebe. A teraz spinkaj, potrebuješ si odpočinúť a zajtra hneď ráno pôjdeme za Harrym. My s chalanmi a babami sa uložíme niekde. William bude spať takže tá túžiť nebude," povedal mi.

,,Kľudne Willa dones sem. Nebude sa s ním tlačiť niekde," povedala som mu.

,,To je v poriadku. Ty si musíš odpočinúť," povedal mi.

Po chvíľke mi začali padať oči. Viac som objala Louisa a zaspala. Vedela som, že keby sem náhodou vošla El, tam nebude vyvádzať. Vedela, že Louis je môj najlepší kamarát a vedela aj to, že Harry milujem nadovšetko a, že by som ho nevedela podviesť.

S myšlienkou na Harry som sa ponorila do snov. Do snov o Harrym

Teacher/H.S/ ✔️Where stories live. Discover now