Vlčí zub

2. Audrey

Už to boli dva týždne od mojej prvej premeny. Posledné dni som mala pocit, že vybuchnem. Na internete však písali, že spln bude až o tri týždne.

A keď som sa zamyslela, počas mojej premeny nebol spln.

Asi premena nezávisí od mesačnej fázy, pomyslela som si.

Bola som nervózna. Mala som sa stretnúť s bývalou spolužiačkou Audrey, s ktorou som bola kedysi dávno kamarátka na život a na smrť.

Stretnutie bol jej nápad. Popravde sa mi vôbec nechcelo a už vôbec nie v takomto stave.

Niekoľko rokov sme sa spolu nerozprávali. Navyše keby ma s ňou uvideli baby zo školy, už by ma nepokladali za idol.

Ahhh, to sa nesmie stať.

Zbalila som si veci, rozlúčila som sa s rodičmi a vyrazila som z domu.

Cesta z bohatej štvrte, v ktorej som bývala, bola ako vždy dlhá. Taxík zastavil pred malou kaviarňou, v ktorej sme sa s Audrey mali stretnúť.

Po vstupe do vnútra som okamžite zacítila úžasnú vôňu kávy. Sadla som si k oknu a pozerala som von.

Audrey vie, že neznášam čakanie, ale i tak mešká. Aké mrzuté...

Už som bola znudená z kontrolovania sociálnych sietí, tak som si objednala kávu. Keď som ju konečne dostala, po malinkých dúškoch som si z nej začala odpíjať. Znovu som hľadela z okna.

Potom som ju uvidela. Vystupovala z autobusu.

Chudera, musí jazdiť autobusom, pomyslela som si.

,,Ahoj, Bethany," pozdravila ma.

Ani som si v zamyslení nevšimla, že už aj vošla dnu.

,,Ahoj, Audrey," znudene som zamrmlala.

,,Viem, že meškám, Beth, ale pomáhala som starkej. Ale teraz je to jedno. Nechcela som sa s tebou stretnúť len tak. Potrebujem prebrať niečo veľmi vážne."

Čo také? Že naša planéta mieri k záhube a treba recyklovať? Zasmiala som sa v duchu.

,,Beth, tváriš sa, akoby sa ťa to netýkalo. Obe sme vyslovili tie kúzla! Ty si sa nepremenila?" Po šepky sa opýtala.

,,Vrav tichšie! Toto si chcela riešiť na verejnosti? A áno, premenila som sa. Mám úplne zničený život! Bolelo to. Myslela som, že umriem!" Zašepkala som.

,,Koľkokrát si sa už premenila?" Zvedavý tón Audreyinho hlasu ma fascinoval.

,,Raz," zamumlala som.

,,Raz?! Premenila si sa vtedy, keď ja? Pred dvoma týždňami?" Vydesene sa ma spýtala.

Prikývla som.

,,Poďme to prebrať niekde inde. Kde nie sú ľudia," navrhla som.

Keď sme vyšli von, Audrey spustila: ,,Premenu nemôžeš potláčať. Aspoň raz týždenne sa musíš premeniť. Dohodnime sa a poďme niekedy spolu. Veď spolu sme vyslovili kúzlo. Spolu sa prebehneme po lese, vypustíme paru a tak. Bude to super, nie?"

,,To teda nie!" Vykríkla som, až sa mykla. ,,Kvôli tebe som zažila muky, ktoré už nikdy v živote nechcem zopakovať. Raz som sa zmenila na netvora a nikdy viac! Už nikdy sa nepremením! Zabudni!" Vybuchla som.

Desila ma predstava, že znovu prežijem tie muky. Bála som sa. Nechcela som si to pripustiť, no mala som veľký strach. Bála som sa vlka v sebe. Bála som sa...seba. Nevedela som sa s tým vyrovnať.

A teraz tu predo mnou stojí Audrey, dievča z nižšej spoločenskej vrstvy, chudobná chudera, ktorá sa dokázala vyrovnať s niečim...takým?

Úplne ma to vytočilo. Správala sa akoby nič. Ako keby ani to ju nedokázalo vyviesť z rovnováhy. Akoby ani tá zmena ju nemohla pripraviť o jej nekonečné šťastie a radosť z jej mizerného života.

Nemala nič...

Nemala značkové oblečenie, sociálne siete, nemala Apple elektroniku, nemala ani na taxí!

A stále sa usmievala. Vyzerala byť šťastná.

A ja?

Vždy som mala všetko, po čom som túžila, ale ani tak som nebola šťastná. A potom prišlo to. Tá prekliata premena.

A ona sa stále usmievala. Stále štebotala veselým hlasom a jej hnedé oči sa usmievali tiež.

Nenávidela som ju. Nenávidela som ju, lebo som jej závidela šťastie. Nikto jej ho nedokázal vziať...

Ako to robí?

🐺

Hojte, vĺčkovia moji!

V tomto novoročnom bonuse máte príležitosť nahliadnuť do oboch stránok hlavnej hrdinky Bethany

Snáď sa vám príbeh zatiaľ páči

Užite si prázdniny

Vaša WolfGirl♡

🐺