Vlčí zub

27. Zbohom

,,Aztek," zakričala som, keď som ho uvidela bežať niekoľko metrov predo mnou.

Mohla som ho predbehnúť, ale nechcela som, aby sa vystrašil. Keď však nezastavil, zakričala som ešte raz: ,,Aztek, okamžite stoj!"

Pes v momente zastavil. Bolo mi jasné, že nie zo svojej vôle.

,,Pozri sa mi do očí a urob všetko, čo ti hovorím," rozkázala som, keď sme stáli tvárou v tvár. ,,Prikazujem ti, aby si robil iba to, čo chceš ty, aby si nikomu nepatril. Odteraz nie som tvojou vodkyňou, ani majiteľkou. Si slobodný."

Chvíľu sme na seba mlčky pozerali, Aztek prekvapene zažmurkal.

Keď nič nepovedal, pokračovala som: ,,Tu máš kľúče od chalupy. Odo dnešného dňa je len a len tvoja."

Chlapec vyvalil oči, otvoril ústa, neskchopný vydať čo i len hláska.

,,Prišľa som sa rozlúčiť. Nie je žiaden spôsob, ako dostatočne odčiním všetku bolesť, ktorú som ti spôsobila. Je mi to ľúto. Zbohom, Aztek," povedala som len ztažka drziac svoje emócie na uzde.

Potom som sa otočila a nechala som prekvapením meravého chlapca za sebou.

Rozbehla som sa, premeniac sa v skoku. Oblečenie som už nepotrebovala, preto mi nevadilo, že sa premenou úplne zničilo.

Keď som počula známy šum vodopádu, zrýchlila som.

🐺

Zdravím, vĺčkovia moji!

Čo Bethany plánuje?

Ak sa vám príbeh páči, dajte vedieť: 🌟&💬

WolfGirl❤

🐺