15. Pochybnosti

571 51 3
                                    

Keď ma Beštia znovu zatlačila do podvedomia, pocit bezmocnosti, ktorý ma pohltil, mi už nebol neznámy, ale i tak som sa cítila nepríjemne.

Znovu som sa ocitla v pozícii pozorovateľa, ktorý nemal moc ovládať telo.

Beštia behala po hale ako splašený divoký žrebec, odrážala sa od stien, vyskakovala do neuveriteľnej výšky a snažila sa všemožne dostať z uzavretého priestoru do lesa, kde by mohla niekoho zabiť.

Síce som neovládala telo, ale i tak som dokázala cítiť jej nervozitu z toho, že sa nedokázala dostať von a zúrivosť, pretože nemohla zabíjať.

Beštia vyla, štekala a kňučala, ale von sa nedostala.

Neubránila som sa škodoradostnému úškrnu.

Cítila som, ako Beštia každou minútou slabne.

Až vtedy som si uvedomila, že temná vlčica čerpala silu zo zabíjania. Čím viac tvorov zabila, tým bola mocnejšia. Zabíjanie bolo pre ňu ako potrava.

To však znamenalo, že ak dlho nikoho nezabije, zomrie.

Našla som spôsob, ako sa jej zbaviť!

Ale čo ak by to bola škoda? Ak by dokázala so mnou spolupracovať a zabíjala by iba tých, ktorých by som jej dovolila, bola by mojou skrytou zbraňou, pomyslela som si.

Každým zabitím by bola mocnejšia a ja s ňou. Mohli by sme byť najmocnejším vlkodlakom zo všetkých. Silnejším než vodcovia svoriek a ich tajomné schopnosti.

Mohli by sme...získať neobmezdenú moc.

Stať sa vládcami sveta....

🐺

Ahojte, vĺčkovia!

Ako si užívate prázdniny?

Ja stále cestujem a som úplne unavená

Ako sa vám páči vývoj deja knihy?

Aký máte názor na Beštiu?

Ďakujem za 🌟&💬

WolfGirl♡

🐺

Vlčí zubWhere stories live. Discover now