12. Návrat

688 51 2
                                    

,,Nie," zaskučala Diana, ,,Bethany, nie... Prosím, vráť sa späť," prosila.

Ale bola som až príliš slabá a zúfalá na to, aby som sa čo i len pokúsila urobiť niečo pre to, aby som znovu ovládla svoje telo.

Preto som sa naďalej vznášala v priestoroch podvedomia, sledujúc ako vlčica šibla šialeným pohľadom ku prekvapenej Diane.

,,Prosím," zašepkala.

Vlčica nevnímala žiadne slová či prosby. V hlave mala jedinú túžbu - zabiť všetko, čo sa jej dostane pod čeľuste.

Napínala svaly na nohách, chystajúc sa skočiť.

Diana sa behom sekundy premenila, ale to už na ňu letela strieborná beštia.

Dianinu bielu srsť zaliala rubínová krv a Beštia ju pritlačila k zemi.

Diana odtláčala striebornú vlčicu, aby sa jej nemohla zahryznúť do krku, ale vlčica jej začala labami tlačiť na hruď, snažiac sa vytlačiť vzduch z Dianiných pľúc a tak ju udusiť.

,,A dosť," zrevala Diana, neviditeľná sila odhodila striebornú vlčicu o päť metrov dozadu.

Znovu som sa nestihla pozastaviť na tým, ako je možné, že i Diana dokázala hovoriť vo vlčej podobe a čo vlastne spôsobilo, že beštiu odhodila neznáma neviditeľná sila.

,,Som Diana, dcéra Najvyššieho," zavrčala na beštiu, prebodávajúc ju pohľadom nadriadeného vlka, ,,a prikazujem ti, aby si Bethany pustila! Okamžite!"

Nerozumela som, čo presne myslela tým ,,pustila", ale odrazu som pocítila, ako beštiina moc nado mnou mierne zoslabla.

To ma nakoplo. V diaľke priestorov podvedomia som zahliadla striebristý huňatý chvost, ktorý mohol patriť len jej. Dostala som sa bližšie a zavrčala som.

Prebodla ma opovržlivým pohľadom a chystala sa znovu prevziať plnú kontrolu nad telom a ešte raz zaútočiť na Dianu, ale nedovolila som jej to.

Keď išla preskočiť z podvedomia do reality, čo som dovtedy nevedela, že sa dá, zdrapila som ju za chvost. Otočila sa ako had, snažiac sa uhryznúť ma do ruky a oslobodiť sa.

Vtedy som si všimla jej oči. Neboli jantárové ako predtým. Namiesto toho boli sýtočervené. Vyzerala ako dcéra diabla.

Rýchlo som sa uhla, odstrčila ju stranou a vstúpila som do reality. Potom som videla už len tmu.

♧♧♧

Najprv som zťažka otvorila oči. Uvidela som rozmazanú machuľu, ktorá sa po postupnom zaostrovaní zraku zmenila v ustaranú Dianinu tvár.

Bol to veľmi zvláštny pocit. Muselo ubehnúť veľa času odvtedy, čo ma začala ovládať strieborná beštia.

Až vtedy som si uvedomila, ako veľmi mi chýbalo, keď som konala sama za seba. Robila som to, čo som chcela ja, nie vlčica.

Pochopila som, že z podvedomia som videla len útržky diania zo skutočného sveta. Bola som ako omámená, nevnímala som všetko tak, ako naozaj bolo.

Nerozmýšľala som nad ničím, len...som sa vznášala v tme. Striaslo ma pri spomienke na podvedomie a mňa uväznenú v ňom.

,,Diana, veľmi ma to mrzí," zašepkala som prekvapenej blondíne spomínajúc na časť spomienky, v ktorej sa vlčica snažila Dianu zabiť. ,,Ja...som nechcela," pokúsila som sa pokračovať, ale Diana ma umlčala dlhým, pevným a úprimným objatím, ktoré som jej s úľavou opätovala.

,,Nevieš si predstaviť, ako som sa bála," zamumlala mi do vlasov.

Potom ma pustila a pozrela mi priamo do očí: ,,Myslela som si, že som o teba prišla. Vieš...nebolo to po prvý krát, čo vlkodlaka ovládol jeho temný vlk. Ale si prvá, ktorej sa podarilo vrátiť späť..."

,,Nerozumiem," priznala som.

,,Všetci, ktorých ovládol ich temný vlk, ostali navždy beštiami. Zabíjali všetko vo svojom okolí až dovtedy, pokým vlčia vláda nevyslala niekoho, kto by ich úspešne zneškodnil. Ty si prvá, ktorej sa podarilo vlka zatlačiť späť do podvedomia a znovu prevziať kontrolu nad telom. Máš v sebe niečo výnimočné."

Úprimne som sa nestarala o to, či som bola výnimočná. Jediné, čo ma trápilo bolo to, že som stále cítila temnú vlčicu, ako sa silou-mocou snaží dostať na povrch.

Vedela som, že raz príde deň, kedy ju už nedokážem ďalej potláčať a celý tento horor sa zopakuje znova.


🐺

Ahojte, vĺčkovia moji!

Naozaj sa ospravedlňujem za veľké meškanie, ale blíži sa koniec roka a v škole máme dusno...

Je dosť možné, že najbližšia kapitola výjde až po uzatváraní známok (17.6.)

Ale potom už budú kapitolky pravidelne, sľubujem

Ďakujem za pochopenie

WolfGirl♡♡♡

🐺

Vlčí zubWhere stories live. Discover now