Vlčí zub

8. Rozsudok

,,Mohol by som ťa zabiť," povedal tlmene, ,,a nikto by mi to nevyčítal."

Potom ma pustil a mierne odstúpil.

,,Ale nie som blázon. Dokážem oceniť odvahu a vernosť. Bojovala si za svoju priateľku i za cenu istej smrti. To si vážim."

Potom sa otočil ku ostatným a zvolal: ,,Malá vlčica bojovala za život svojej priateľky. Jej odvaha neostane neocenená. Darujem jej život. A priateľke tiež."

Ďalej som nepotrebovala počuť.

Neuveriteľne mi odľahlo. Samovoľne som sa začala meniť späť na človeka.

Rýchlo som si navliekla oblečenie, ktoré sa ešte stále povaľovalo obďaleč ako spomienka na bezhlavý boj s vodcom vlkodlačej svorky.

Až vtedy som si uvedomila, že si na istú časť neviem spomenúť.

Musela som stratiť vedomie, pomyslela som si.

Keď som sa prebrala zo svojho zamyslenia, počula som, ako celá svorka vyje.

Nikdy predtým som si nemyslela, že vlčie vytie môže mať nejaký význam, ale naraz som mu rozumela, akoby to nebol len zvuk, ale reč, ktorej porozumejú len vlci:

Náš Vodca je veľkorysý a čestný,
Vodca je štedrý a šľachetný,
Luna ho požehnaj,
Mesiac ho sprevádzaj!

Keď utíchli, obrovský čierny vlk sa na mňa znovu otočil: ,,O tvoju priateľku sa neboj. U naša liečiteľka sa o ňu postará. A teraz opusti naše územie."

,,Nenechám ju s vami samu," prehovorila som, snažiac sa napodobniť autoritatívny tón hlasu, aký mal veľký vlk.

Namiesto sebavedomého a rozhodného, znel môj pokus o odpor skôr ako zaskučanie.

,,Má právo ostať s ňou, Vodca," úctivo prehovorila mladá žena, ktorú som si nevšimla prichádzať.

Vodca sa síce zamračil, ale nakoniec súhlasne sklonil hlavu: ,,Na tvoju zodpovednosť, Diana."

Potom odišiel do hlbín lesa a zvyšok svorky za ním.

,,Ako sa voláš?" Priateľsky sa spýtala mladá blondína, ktorá sa ma zastala.

,,Bethany," odpovedala som.

,,Môj brat je prísny, ale má dobré srdce," povedala, hľadiac na odchádzajúceho vodcu. ,,Ale teraz poďme. Do sídla svorky. Mám ťa nastrarosti, tak sa nevzďaľuj, inak nás brat roztrhá."

,,Vodca je tvoj brat? Ste vlkodlaci odmalička?" Opýtala som sa nasledujúc sympatickú blondínu.

,,Áno. Narodili sme sa tak. Rodičia nás vychovávali podľa starých tradícií, ktoré zahŕňajú aj správny výber mena. Volám sa Diana, po Rímskej bohyni Mesiaca a lovu. A brat je Conan, v Írštine malý vlk."

,,Zaujímavé," poznamenala som.

,,Premeňme sa, aby sme ich dobehli," navrhla Diana.

Len som prikývla a začala som sa meniť.

Keď som bola premenená, pozrela som na Dianu, aby som videla, ako sa prekvapí, keď uvidí, ako rýchlo som sa premenila, avšak nestalo sa tak.

Snehobiela vlčica ma pozorovala svojimi čokoládovohnedými očami.

Dianina premena musela byť naozaj rýchla, keď ma predbehla.

Otriasla sa a rozbehla sa smerom, ktorým pred niekoľkými minútami išla svorka. Nasledovala som ju.

Chcela som sa jej opýtať ako to, že sa tak rýchlo premenila a od čoho rýchlosť premeny závisí. Vduchu som zanadávala. Nemala som sa jej to ako spýtať, lebo...som bola vlk.

Radšej som pokračoval v ceste. V ceste do sídla vlkodlačej svorky, ktorá ma len nedávno chcela zabiť...

🐺

Ahoj, vĺčkovia!

Taká pohodičková kapitolka😁

Páčila sa? Tak nezabudnite na 🌟&💬

Ďakujem za podporu

WolfGirl♡

🐺