Vlčí zub

32. Väzenie

Veterinár mi stihol pichnúť ďalšiu injekciu, pravdepodobne uspávačku, pretože najbližšia spomienka patrila až miestnosti, ktorú som si okamžite znenávidela.

Ležala som na ľadovej zemi. Nedokázala sa ani pohnúť, či dokonca otvoriť oči.

Ale i tak som počula zvuky a cítila pachy, od ktorých sa mi samovoľne zježili chlpy pozdĺž celého chrbta.

Ale neboli to iba pachy a zvuky, ktoré ma prinútili striasť sa hrôzou.

Bolo to niečo iné. Niečo neviditeľné.

Nevedela som to vysvetliť, ale pocítila som náhly nával paniky a úzkosti.

Nepriek tomu, že som sa nedokázala pohnúť, som sa začala mykať celou silou zo strany na stranu, čo sa navonok prejavilo iba ako nepatrný zášklb mojej stuhnutej kože.

Až keď som sa mierne upokojila, začala som si uvedomovať, čo ma tak veľmi desilo.

Vlhkým vzduchom plným pachov mokrej srsti, plesní a hnijúceho mäsa sa niesol zvuk čistej zúfalosti.

Vlčie vytie, ba až kvílenie, štekot a kňučanie, skučanie bolesťou, uši trhajúci škrípavý zvuk pripomínajúci škriabanie nechtov po tabuli, cvendžanie kovu a podivný tichý hukot v pozadí.

Toto všetko som počula.

Ale jeden zo zvukov bol ešte horší.

Znel ako zvuk živého organizmu, ale zároveň nie.

Paralizujúca látka, ktorá mi bránila v pohybe pomaly prestávala účinkovať.

Najprv som pohla pravou labkou, potom sa mi podarilo otvoriť oči, ale zatvorila som ich, aby som sa sústredila na rozhýbanie celého tela.

Až keď sa mi podarilo postaviť, rozhliadla som sa.

Ako prvé som uvidela stenu. Pomaly som otočila hlavou. Mreže, mreže a mreže. Zo všetkých ostatných strán ma obklopovali mreže.

Moje súkromné väzenie sa nachádzalo v tmavej úzkej podlhovastej miestnosti, ktorej začiatok ani koniec som nevidela.

Čo som však videla, boli moji susedia.

Po mojej pravej strane ležalo malé, strapaté čierne vĺča a po ľavej strane sedela vychudnutá hnedá vlčica. V kotercoch oproti boli psy a vlci, avšak bolo na nich niečo iné.

Nevedela som si vysvetliť, prečo sa mi zdali takí zvláštni, keď okrem ohromne zúboženého stavu vyzerali celkom obyčajne, no potom som si všimla jedného z nich a všetko som pochopila...

🐺

Ahojte, vĺčkovia moji!

Čo boli zač tí zvláštni vlci?

Neviem prečo, ale minulý týždeň sa mi nepublikovala táto kapitolka a dozvedela som sa o tom až teraz, takže sa veľmi ospravedlňujem

Preto dnes výjdu 2!!!

Inak mali by ste záujem aj o ilustrácie?

Ďakujem za 🌟&💬

WolfGirl♡

🐺