Vlčí zub

6. V pasci

Môj život sa začal meniť až príliš rýchlo.
Odo dňa, keď som zistila, že existujú lovci, ktorí sa ma pokúsia zabiť za každú cenu, som prestala dobre spávať.

Bola som vystrašená. Čo ak by niekto zistil, že som vlkodlak a nahlásil by ma? Ako a kde som sa mala meniť, keď to bolo také riskantné?

Ani Audrey nevedela, čo robiť. Ale my sme sa museli raz za čas premieňať. Bolo to súčasťou nášho života.

Týždeň po desivej skúsenosti s lovcami sme sa rozhodli, že do lesa pôjdeme znova. Nemali sme inú možnosť.

Avšak takmer ihneď po vkročení doň, sa pred nami zjavila mladá žena.

,,Ale, zdravím," usmiala sa na nás.

Jej tón hlasu sa však miesto zdvorilého blížil skôr k výhražnému.

,,Zase ste tu? Takto za bieleho dňa?" Pokračovala.

Zmätene sme sa pozreli s Audrey na seba.

,,Nechajte ma hádať...ste nové. Alebo nie? Alebo ste také hlúpe?" Spustila ďalšiu spŕšku slov, ktoré mi dokopy nedávali zmysel.

A podľa výrazu tváre, ani Audrey.

,,Takže nové," odpovedala si sama.

Zdrapila nás za ruky a začala nás ťahať smerom do lesa.

Vtedy sa mi konečne podarilo niečo povedať: ,,Akože haló? Kam nás to ťaháte? Kto ste? Čo od nás chcete? Okamžite nás pustite!!!"

Snažila som sa znieť čo najsebavedomejšie. Úspešne sa mi darilo potláčať strach a zmätenie.

Avšak nech sme sa snažili sebaviac, žena nás nepúšťala. Dokonca sa ani neotočila. Bola veľmi silná.

,,Nekrič, lebo nás začujú. Potom nás už nezachráni ani Vodca. Nebezpečenstvo je teraz na každom kroku..." zasyčala na nás cez plece.

Zrazu však povolila stisk a tým nám umožnila, že sme sa jej vytrhli. Než sme však stihli ujsť, zašepkala: ,,Poďte so mnou a dostanete odpovede na všetky otázky."

,,Ty si...," chcela ju obviniť Audrey, avšak žena jej skočila do reči: ,,To počká. Teraz za mnou!" Zavelila.

Niečo ma nútilo nasledovať ju. Chcela som utiecť, ale namiesto toho som vykročila za ňou.

Audrey ma prebodla pohľadom. Asi ju žiaden vnútorný hlas nenútil k nasledovaniu pani tajomnej...

,,Čo to robíš?!" Zasyčala, keď si myslela, že nás žena nepočuje.

,,Ja...ja to nedokážem zastaviť. Proste musím ísť za ňou. Akoby ma niečo nútilo...," zašepkala som zmätene.

Čo ak to bola mágia? Čo ak ma začarovala a teraz ma ovláda? Spýtala som sa v duchu.

,,Za mnou," znovu prikázala, keď videla, ako sa snažím odolať tajomnej sile.

Moje nohy sa okamžite pohli vpred, ale ja som sa z celej sily snažila zastaviť.

Odrazu som pocítila, ako mnou samovoľne začínala prúdiť energia, ktorá predpovedala premenu.

,,Audrey, mám plán," zašepkala som do ucha mojej najlepšej kamarátky. ,,Nejako odlákaj jej pozornosť. Na čo najdlhšie."

Audrey smelo prikročila ku žene a niečo sa jej pýtala.

Nepočula som čo, lebo vtedy som už kľačala na zemi a menila som sa.

Takmer vôbec som necítila bolesť. Bolo to úžasné. Dovolila som svojej vlčici, aby ma úplne naplnila. Vôbec som sa nebránila.

Asi preto bola moja premena taká jednoduchá.

Behom tridsiatich sekúnd som stála na všetkých štyroch a bežala som zachrániť Audrey, ktorá bojovala so ženou.

Pravdepodobne sa jej nepodarilo odlákať ženinu pozornosť iba slovami.

Ale podarilo sa jej ju zdržať a to bolo hlavné.

Skočila som na ženu a zahryzla som sa jej do brucha. Bolo mi jedno, že jej ubližujem. V tom momente vládol u mňa ochranársky pud, ktorý mi kázal chrániť seba a Audrey i za cenu zabitia.

Žena kričala, ale ja som nepúšťala.

Keď som však uvidela, ako sa jej telo začínalo meniť, prekvapene som vyštekla.

Bola ako my.

Jej premena trvala omnoho dlhšie, ako moja. Zacúvala som.

Myslela som si, že to je lovkyňa...

Vlčici sa rana zacelila priamo pred mojimi očami.

Wau, tak to som nečakala.

Bola odo mňa o niečo vyššia, jej srsť bola hnedá, s načervenalým odleskom.

Zúrivo na mňa vrčala a cerila zuby. Uši mala pritlačené k hlave a chvost bojovo napnutý.

Vtedy som vedela, že sa jej útoku nevyhnem.

Ale potom som si spomenula na boj s Áronom. Na pocit dominancie a nadradenosti.

Pozrela som sa vlčici do jej hnedých očí. Cítila som z nej slabosť. Vztýčila som uši a hrdo zdvihla chvost.

Zavrčala som tak hrozivo, až som neverila, že ten zvuk vyšiel zo mňa.

To už stála vedľa mňa i Audrey vo vlčej podobe. Zavrčala tiež. Jej zavrčanie mi pripomínalo lesný vánok.

Ale hnedá vlčica po chvíli sklopila zrak a sklonila hlavu.

Vzdala sa.

Keď som sa však chystala otočiť a bežať smerom von zo srdca lesa, zákerná vlčica sa otriasla a vrhla sa na mňa.

Nečakala som to. Tvrdo som pristála na chrbte a útočníčka mi skočila na brucho.

Prednými labami mi tlačila na rebrá, čo spôsobilo, že som sa začala dusiť.

Zúfalo som sa rozhliadla, ale Audrey nikde nebola.

Akoby situácia nebola ešte dostatočne zlá, spoza stromu sa vynoril obrovitánsky čierny vlk, spoza ktorého vychádzali ďalší a ďalší, ktorí nás obkľúčili.

Bola som v pasci...

🐺

Ahojte, vĺčkovia moji!

A je tu pokračovanieee

Ďakujem za 💬&🌟

Ste super

WolfGirl♡

🐺