Vlčí zub

33. V Podzemí

Nevedela som si vysvetliť, prečo sa mi zdali takí zvláštni, keď okrem ohromne zúboženého stavu vyzerali celkom obyčajne, no potom som si všimla jedného z nich a všetko som pochopila.

Tento vlk nemal nohy. Vlastne mal, ale nie normálne.

Robotické.

A potom som si všimla ďalších.

Jeden mal dokonca celú zadnú polovicu tela robotickú.

A ten zvláštny štekot...patril pravdepodobne psovi, ktorý mal také celé hrdlo.

Zhrozila som sa.

Čo im to urobili?

Možno by zomreli, ale takto im len zachránili život, pomyslela som si na upokojenie, i keď som tomu neverila.

,,Jedenásť," ozvalo sa zľava.

Potriasla som hlavou a otočila som sa za zvukom.

V koterci, kde mala byť hnedá vychudnutá vlčica, sedelo asi dvadsaťročné dievča, ktoré na mňa upieralo zrak.

,,Áno, teba myslím," zašepala.

Nevolám sa Jedenásť, chcela som jej povedať, ale namiesto toho som iba zachrčala.

Hlúpa vlčia podoba, zanadávala som vduchu.

Premenila by som sa, aby som s ňou mohla komunikovať, ale znovu sa mi to nepodarilo, preto som na ňu iba priblblo hľadela.

,,Ja som Dvadsaťdva," predstavila sa mi. ,,Ani si nevieš predstaviť, ako som rada, že si tu. Už dlho som sa nemala s kým rozprávať. Keď sem prinesú niekoho nového, zakaždým pocítim závan sveta vonku. Tak rada by som to tam niekedy spoznala. Narodila som sa tu a vonku som nikdy nebola."

Zúfalo som zakňučala. Bolo milé, že mi o sebe niečo chcela povedať, ale viacej by som ocenila užitočnejšie informácie, napríklad: čo sa tu, sakra, deje!

,,Starajú sa o nás takzvaní Temní vedci, ktorí nás zároveň skúmajú. Vyvíjajú najúčinnejšiu zbraň pre lovcov do boja s vlkodlakmi," povedala Dvadsaťdva konečne k téme, ktorá ma zaujímala.

,,Nás," ozval sa mladý vlk v koterci oproti mne. ,,Snažia sa z nás urobiť stroje, čo ich budú poslúchať. Dajú do nás súčiastku, ktorá bude postupom času uvoľňovať do našej DNA tú prekliatu látku a tá z nás urobí syntetické monštrá s počítačom namiesto mozgu. Som jedným z nich. Vysoko inteligentný stroj určený na plnenie rozkazov. Zrodený z mäsa. Rozprávať vo vlčej podobe mi umožňuje nejaký prístroj, ktorý mi pred týždňom vložili do hrude."

Po chvíli mlčania znovu pokračoval: ,,Dopadnem ako oni," zaskučal, pozerajúc na svojich susedov v kotercoch vedľa. ,,Je veľmi malá šanca, že prežijem. Sú len dve možnosti: buď moja DNA prijme syntetický implantát, alebo sa stanem iba ďalším zlyhaním. Nevydareným pokusom. A toto čaká všetkých. A aj teba. Vitaj v Podzemí."

Táto predstava bola snáď horšia, ako hororový film.

Buď vlkodlak zomrie, alebo sa stane bezduchým strojom.....

🐺

Ahojte, vĺčkovia moji!

Začína nám to nadobúdať nový smer.

Závan hororu :D

Keď vám to už začne liezť na nervy, pokojne sa ohláste, som otvorená novým nápadom na oživenie deja a knihy samotnej

Akékoľvek pripomienky a kritiku prijímam veľmi rada, tak sa nebojte vyjadriť

Vianoce sú už na ceste, takže očakávajte nejaký ten bonus ;)

Ďakujem za precítanie, 🌟&💬

WolfGirl❤

🐺