16. Dohoda

537 50 4
                                    

Mohli by sme...získať neobmezdenú moc.

Stať sa vládcami sveta....

V momente, keď mi táto myšlienka preblesla hlavou, Beštia prestala vyvádzať.

Zaryla drápy do zeme, aby prudko zastavila a pozrela sa priamo na miesto, kde som sa vznášala, mne do tváre. V očiach sa jej zablýskalo.

Znamenalo to, že nielen že mi dokázala čítať myšlienky, taktiež ma aj dokázala vidieť.

Urobila zopár krokov vpred, stále mi hľadiac do tváre.

V jej krvavo červených očiach som zahliadla túžbu.

Mohla som sa Beštie zbaviť - už som vedela ako. Mohla som urobiť to, po čom som túžila odo dňa, kedy ma prvýkrát ovládla, ale nemohla som odolať vábivej vôni moci, ktorú mi spojenectvo s temnou vlčicou ponúkalo.

Rozhodla som sa...

Beštia sklonila hlavu na znak prijatia nevyslovenej ponuky.

Aj ja som podvedome sklonila hlavu a zatvorila oči.

Keď som ich následne otvorila, znovu som stála na štyroch mocných labách uprostred obrovskej haly.

Po niekoľkých minútach, ktoré sa mi zdali ako večnosť, som mala kontrolu nad svojim telom.

Beštia definitívne prijala moju ponuku.

Podpísala som dohodu s diablom...

Pocítila som svrbenie po celom tele, oči ma začali rezať.

Ľahla som si na zem.

Po chvíli všetko prestalo.

Pozrela som sa do vzdialeného okna na strope, aby som uvidela svoj odraz.

Z odrazu okna na mňa hľadela obrovská vlčica s neprehliadnuteľnými svalmi, ktoré sa jej rysovali pod uhľovočiernou srsťou. Zapichla do mňa svoje rubínovočervené oči.

Prekvapene som skĺzla pohľadom z okna na moje labky, no boli stále strieborné, ako predtým.

Moja skutočná podoba sa nezmenila.

Znovu som vzhliadla ku oknu. Odraz obrovskej Beštie roztiahol tlamu do vlčieho úsmevu odhaľujúc nadprirodzene dlhé a ostré tesáky. Oblízala si tlamu. Dávala mi najavo, že je hladná.

Mohli sme ísť odtiaľto von a zaloviť si nebyť tvojho zabijáckeho predstavenie pred týždňom. Teraz ma hľadá Vlčia vláda a musím tu trčať, zanadávala som.

Beštia sa zamračila a mykla hlavou.

Nerozumela som jej.

Zastrihala ušami a obrátila sa mi chrbtom.

Štekla som na ňu, ale nevšímala si ma.

Nemôžeme ísť von. Vláda pozná moju vlčiu podobu, snažila som sa jej vysvetliť, no nepočúvala ma.

Mozog mi pracoval na plné obrátky, no nevedela som prísť na to, čo odo mňa temná vlčica chcela.

Potom mi to docvaklo: Poznajú moju podobu...ale Beštiinu nie...

🐺

Ahojte, vĺčkovia moji!

Oddychujete?

Čo hovoríte na novú kapitolku?

Ďakujem za podporu

Nezabudnite na 🌟& 💬

WolfGirl

🐺

Vlčí zubWhere stories live. Discover now