Vlčí zub

13. Útočisko

Veľmi som sa bála.

,,Možno ma Vodca predsa len mal zabiť. Nemohla by som sa tak premeniť na Beštiu a nezomrelo by veľa nevinných...," zakňučala som.

,,To nehovor. Boli to len lovci," odpovedala Diana, snažiac sa ma upokojiť.

,,Len lovci? Veď oni sú taktiež ľudia! A ako mám vedieť, že som za ten celý čas neublížila aj niekomu inému? Nemôžem si skoro na nič spomenúť," zvolala som zúfalo.

,,Som ako časovaná bomba," zašepkala som po chvíli.

,,Nerozumiem...chystáš sa vybuchnúť?" Spýtala sa ma nechápavo.

,,No...," začala som neisto, ,,keď sa beštii už raz podarilo ovládnuť ma, som si istá, že sa o to pokúsi zas. Jedného dňa nebudem mať silu odporovať jej a stane sa to znova. Nedokážem ju potláčať naveky."

Na to mi neodpovedala. Síce sa snažila vyzerat pokojne, ale i tak som v jej očiach zahliadla obavy.

,,Kde to vlastne sme?" Zmenila som tému.

,,V bezpečí. Vieš...po tom všetkom ťa hľadá Vlčia vláda a lovci taktiež," odpovedala. ,,Toto miesto je útočiskom pre každého člena našej svorky, ktorý sa ocitne v núdzi. Je chránené starovekým kúzlom, takže ťa tu nikto mimo svorky nenájde. Poď sa pozrieť," povedala mi ukazujúc smerom von z miestnosti.

Keď som vyšla z izby, všimla som si, že sa nachádzam v obyčajnom lese.

Obzrela som sa na miesto, z ktorého som vyšla von. Vyzeralo to ako obyčajný vyvrátený strom, medzi ktorého mohutnými koreňmi bol väčší otvor.

Vyzeralo to celkom prirodzene. Vôbec by mi nenapadlo, že to môže byť taká geniálna skrýša.

,,Na tvojom mieste by som sa vonku nemenila. Lovci aj vyslanci Vlčej vlády ťa deň i noc hľadajú a tvoju vlčiu formu poznajú. Zatiaľ netušia, že si sa dokázala premeniť späť na človeka a ani nevedia, ako vyzeráš vo svojej ľudskej forme. Preto si tak najviac v bezpečí. Ale raz ťa odhalia a budeš v obrovskom nebezpečí. Pokúsia sa ťa zabiť."

,,Ale prečo?" Spýtala som sa nechápavo. ,,Veď už nikoho neohrozujem."

,,Teraz nie. Ale ako som už povedala, takéto niečo sa ešte nikdy predtým nestalo, a preto sa vláda bude báť, že sa staneš beštiou znova a masaker bude pokračovať."

,,To chápem. Ale ešte jednej veci nerozumiem. Prečo ma váš vodca chráni? Prečo mi ponúka útočisko? Veď nie som súčasťou svorky!"

,,Conan by bol veľmi kruto potrestaný, možno aj zabitý, keby vláda zistila, že s tebou prišiel do kontaktu, nenahlásil tvoj prienik na jeho územie a nechal ťa nažive. Takto ťa nechytia a on ostane v bezpečí, čiže aj celá svorka. A to je jeho prioritou," odpovedala.

,,Naozaj ma desí, že som braná ako hrozba. To som nikdy nechcela," povedala som zúfalo. ,,Ale ako sa mám premieňať tak, aby ma nikto nemohol vidieť? Tu sa to nedá. Miestnosť je pre vlka malá. Veď vieš, že vlci sa boja v malých uzavretých priestoroch..."

Diana ukázala do tmavého rohu miestnosti, ktorému som dovtedy nevenovala žiadnu pozornosť. Postavila som sa a vykročila tým smerom.

Bol tam malý otvor, sotva taký veľký, aby som sa doň dostala štvornozky.

Diana doň vliezla. Opatrne som ju nasledovala.

Bol to malý tunel, cez ktorý keď som prešla a oprášila si nohavice, uvidela som obrovskú miestnosť s klenutým stropom, v ktorého strede sa nachádzalo obrovské okno.

,,Keď je spln, vidieť cez neho Mesiac," povedala Dia zasnene.

,,To tu tak poznáš? Už si tu bývala?" Prekvapene som sa jej spýtala.

,,Pred niekoľkými rokmi na nás náhle zaútočili lovci a celá svorka sa musela ukryť. Číhali na nás na každom kroku. Prežili sme tu dlhé mesiace, aby sme načerpali silu na ďalší boj. Takéto skrýše majú vlkodlaci po celom svete."

,,Ten boj s lovcami...bolo to niečo ako vojna?" Zisťovala som.

,,Spočiatku to bol iba masaker. Lovci po celom svete v jednu noc napadli všetky vlčie sídla, dokonca vystopovali a napadli aj samotárov. Museli sa dohodnúť, o tom nie je pochýb. Zvyčajne sa o takýchto útokoch dozvedáme vďaka našim špiónom včas a stihneme sa pripraviť, ale tentokrát nás dostali. Mnoho z nás ťažko zranili, ale aj zavraždili. Všade bol zmätok. Nestíhali sme sa brániť. Conan bol na Svetovom stretnutí vodcov, kde boli úplne všetci vodcovia z celého sveta. Lovci o tom museli vedieť. A taktiež si boli vedomí, že svorka bez vodcu je ohromne oslabená. Bolo to kruté. Conan pricestoval najrýchlejšie, ako len mohol, ale nestačilo to. Už vtedy bolo veľa obetí. Hneď, ako prišiel, všetkých živých členov svorky poslal do úkrytov, aby mohol čeliť masám lovcov."

,,Sám? Úplne? Ako to, že žije?" Nechápala som.

,,Vodcovia sú nepredstaviteľne mocní. Majú mnoho tajomstiev, ktoré prezradia iba svojim nástupcom, takže vlastne o nich nič nevieme. Povráva sa, že vodca môže zomrieť iba dvoma spôsobmi. Buď vekom, alebo ho zabije iný vodca vo vlčej forme. Skutočnú pravdu sa však nedozvieme. Tajomstvá vodcov sú prísne strážené."

,,Prečo potom s lovcami nebojujú iba vodcovia, keď ajtak nezomrú? Prečo musia bojovať aj ostatní a tým riskovať svoje životy?"

,,Pretože členovia svorky sú vodcovi zaviazaní vlčou prísahou vernosti. Povinnosťou každého vlkodlaka je chrániť svojho vodcu."

,,Riskovať život pre nesmrteľného? Veď to nemá zmysel," protestovala som.

,,Až sa raz staneš súčasťou nejakej svorky, budeš musieť zložiť túto prísahu. Keď tak urobíš, nebudeš to takto vnímať."

Zamyslela som sa. Aké by to bolo byť súčasťou svorky? Patriť niekam? Mať vlkodlačiu rodinu?

Rodina...

...až dovtedy som bola taká zaneprázdnená bojom o život, že som ani len nepomyslela na mojich rodičov.

Určite ma hľadali. Možno aj polícia. Čo teraz? Ako im mám dať vedieť, že žijem?

Chcem vôbec, aby to vedeli?

,,Dia, môžem zavolať mojim rodičom? Aby vedeli, že žijem a že som v poriadku," povedala som.

Dianinu tvár skrížila nedôverčivá grimasa: ,,Bethany...mohli by sa ťa pokúsiť vyhľadať a to by ťa odhalilo. Nemôžeš ani volať prílis dlho. Vláda odpočúva všetky hovory. Je to veľký risk, ale je len na tebe, či si ochotná ho podstúpiť."

,,Možno ich už nikdy neuvidím. Musím ich uistiť, že som v poriadku. Možno sa im uľaví. Chcem počuť ich hlas. Prosím," zašepkala som.

🐺

Ahojte, vĺčkovia!

Konečne sa mi podarilo vydať kapitolku načas

Čo na ňu hovoríte?

WolfGirl

🐺