35. V aréne

362 31 3
                                    

Zobudila som sa vo zvláštnom veľkom priestore.

Po rozhliadnutí mi bolo jasné, že ide o arénu.

Bojovú.

Na stenách boli zaschnuté fľaky krvi, v rohoch miestnosti sa povaľovali chumáče vytrhanej srsti.

Zrazu sa otvorili malé dvierka a vyrútilo sa z nich jedno z miestnych monštier.

Jedno oko malo farby zimnej oblohy, druhé viac pripomínalo objektív kamery, než oko. Jeho uhľovočierna srsť pokrývala necelé dve tretiny jeho tela, ostatné tvorili robotické časti.

,,Boj," ozvalo sa z vysokej veže, v ktorej sedeli naši mučitelia a pozorovali nás.

Robotickej potvore oproti mne sa zježili chlpy na chrbte, z ktorého trčali kovové kosti.

Rozbehla sa vpred a keď už vyzeralo, že ide skočiť, prudko zaťala svoje kovové drápy do zeme, až sa zdvihol kúdoľ prachu.

Tá vec sa zrazu začala nekontrolovateľne mykať a skrúcať. Keď prestala, prehovorila na mna chladným, jasným hlasom s robotickou rezonanciou: ,,Bethany."

Ako bolo možné, že to poznalo moje meno?!

Keď som však v jeho modrom oku uvidela slabý záblesk niečoho, čo som kedysi poznala, spomenula som si.

Audrey?! Prebleslo mi hlavou, keď som v tej veci spoznala moju niekdajšiu najlepšiu kamarátku.

Nebola som schopná zatvoriť čeľuste, ktoré sa mi otvorili prekvapením.

,,Vytláča...ma..to...," hovorila sekane, akoby ju každé slovo stálo obrovskú námahu. ,,Hľadala...som...ťa. Tvoji......r..r.o..dičia...sú..m.."

Chcela dopovedať, ale otvorili sa vysoké, pancierové dvere a do haly vošiel ďalší z nich.

Mieril rovno ku Audrey.

,,Bojuj," rozkázal. Jeho hlas bol hlbší a hrozivejší, priam hororový.

Zježila sa mi srsť na krku.

Nemal na sebe ani kúsok mäsa, srsti či čohokoľvek ukazujúceho, že bol niekedy živou bytosťou.

Jeho hrozivé čeľuste z čiernej syntetiky boli zdobené striebrolesklými, obrovskými zubami, ktoré už na prvý pohľad dokazovali, že by rozdrtili akýkoľvek materiál.

Audrey sa znovu začala trhať a mykať.

Už som to pochopila. Ona sa snažila neposlúchnuť rozkaz.

Bojovala proti syntetickej DNA, ktorá z nej robila to.

Desivý robovlk ju chytil za krk, zdvihol do výšky a krátkym pohybom ju odhodil.

Preletela takmer päť metrov a potom dopadla s hlučným kovovým zadunením na zem.

Normálny vlk by mal v lepšom prípade iba dolámané kosti, ale Audrey sa okamžite postavila a otriasla, akoby to bol iba bežný, neškodný pád.

Skočila na toho netvora, zvalila ho na zem, až to hrklo. Po niekoľkých minútach boja skončil netvor na zemi, Audrey sa nad ním nakláňala a ťažko dýchala.

Potom sa na mňa otočila, tlamu mala špinavú od podivnej čiernej tekutiny.

,,Tvoji rodičia sú mŕtvi. Vláda vlkodlakov sa dozvedela, že to ty si Beštia a rozhodli sa zničiť každého živého tvora, v ktorom koluje tvoja krv," po krátkej prestávke pokračovala: ,,Krátko po tvojom odchode z nemocničného krídla sa mi vrátila pamäť. Keď som sa dozvedela o smrti tvojich rodičov, prisahala som, že ťa musím nájsť a varovať ťa. Ale skončila som tu. Syntetická DNA ma už takmer pripravila o rozum, no keď som ťa uvidela, dostala som znovu silu bojovať proti nej." Hovorila rýchlo a naliehavo, jej slová ma natoľko šokovali, až som chvíľu nevnímala fakt, že je sčasti stroj. ,,Musíš odtiaľto ujsť," rozkázala, ,,ale najprv musíš zosilnieť. Nesmieš dovoliť, aby do teba vložili syntetiku, inak bude všetko stratené. To znamená, že sa ti nesmie nič stať. Nesmieš bojovať, nesmieš si ublížiť. Nesmieš robiť hlúposti. Urobíš všetko pre to, aby si im nedala príležitosť vložiť do teba syntetiku, sľubuješ?"

Zmohla som sa iba na prikývnutie.

,,Dobre. Je vysoko pravdepodobné, že sa dlhšie neuvidíme. Za neposlúchnutie pravidiel ma čaká trest. Ale potom ťa vyhľadám. Do tej doby musíš zosilnieť a vyzdravieť."

Ale ako? Už dlhé týždne to nedokážem, chcela som povedať, ale namiesto toho som len úzkostlivo zakňučala.

Zrazu sa vlčica mykla.

,,Vylieč svoje srdce," zachripela Audrey a s hlučným zahrmením sa zvalila na zem.

V jej pravom stehne bola strapatá, kriklavoružova vec.

Uspávacia šípka, pomyslela som si pred tým, ako som pocítila otrú bolesť v pravom boku...

🐺

Ahojte, vĺčkovia moji!

Veselé Vianoceeee!❤🌲🐺

Prikladám rýchlokresbu Audrey

Ako sa vám inak páčila kapitolka?

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Ako sa vám inak páčila kapitolka?

Ďakujem za prečítanie, 🌟&💬

WolfGirl♡

🐺

Vlčí zubWhere stories live. Discover now