Už skoro ráno sme kráčali lesom.
Bol to pre mňa dôležitý deň, pretože sa mi po prvýkrát naskytla príležitosť získať spojencov do vojny, ktorú som plánovala.
Nebála som sa, ale i tak som potrebovala uspieť.
Po vyše hodine mlčanlivej chôdze ma Beštiin inštinkt upozornil, že nás niekto sleduje.
Podozrenie sa mi potvrdilo, keď som za nami kútikom oka zahliadla pohyb.
Nechala som Beštiu, aby mi ovládla telo a rozbehla sa za špehom.
Nestihol ujsť, nedala mu na to príležitosť.
Keď uvidela vyššieho štíhleho mladíka ako sa krčí za stromom, zdrapila ho za krk, až sa začal dusiť.
,,Kto si a prečo nás sleduješ?" Zavrčala mu do tváre.
Mladík sa prikrčil, ale neodpovedal.
,,Chcem hovoriť s tvojim alfom," povedala tvrdo, ,,a ty ma k nemu zavedieš."
,,To nebude treba," ozvalo sa spoza mňa. ,,Pusti ho," rozkázal hlboký hlas.
Beštia mi prenechala kontrolu. Fakt ďakujem...
Okamžite som mladíka pustila a obrátila som sa smerom, odkiaľ hlas prichádzal.
Stál tam vysoký, elegantný muž.
Na prvý pohľad mi bolo jasné, že to je alfa.
Pristúpila som bližšie a on sa v momente premenil...na snehovobieleho vlka.
Chvíľu som naň iba prekvapene hľadela, fascinovaná jeho krásou.
Prebodol ma machovozelenými očami a zavrčal.
Naraz ma prebralo Beštiino prevzatie kontroly nad telom. Premenila sa a zavrčala tiež, potom mi znovu prenechala kontrolu.
Bielemu vlkovi ľahla zježená srsť. Zahľadel sa mi do očí a ani sa nepohol.
Zdalo sa, že bol rovnako zaujatý mojim vzhľadom, ako ja jeho.
Opatrne sme k sebe vykročili a oňuchali sa.
,,Kto si?" Opýtal sa ako prvý, stále zo mňa nespúštajuc pohľad.
,,Volám sa Bethany," odpovedala som. ,,A.."
,,Som Logan," skočil mi do reči. ,,Čo ťa privádza na moje územie, Bethany?"
,,Potrebujem sa s tebou porozprávať," odvetila som.
Krátko prikývol, otočil sa na svojho mladíka, ktorého Beštia skoro udusila. Ten sa premenil na špinavobieleho vlka a vydal sa za svojim vodcom.
Vtedy som si spomenula na Azteka.
Kývla som naň a on vykročil za mnou, ale nepremenil sa.
Bez slova sme klusali za bielym alfom, ktorý po mne kútikom oka každú chvíľu poškuľoval.
Netrvalo dlho, kým sme prišli ku veľkej bráne pri ktorej stáli strážcovia - dvaja mocne vyzerajúci vlkodlaci.
Stačil jeden alfov pohľad na to, aby ustúpili a otvorili bránu.
Vstúpili sme na cestu, ktorá viedla cez menšiu dedinu.
Všimla som si, že alfa mal vo svojej svorke veľký rešpekt, pretože každý, kto nás stretol, ho slušne pozdravil a úctivo sklopil zrak.
Na úplnom konci cesty, cez ktorú sme išli, stál veľký drevodom, ktorý nemohol patriť nikomu inému, ako Loganovi.
Keď sme zastali pred týmto domom, očakávala som, že sa Logan premení aby mohol otvoriť dvere, ale nestalo sa tak.
Vyskočil do výšky a preskočil do nižšieho okna. Chvíľu som zmätene ostala stáť, ale keď sa nič nedialo, skočila som za ním.
Ladne som dopadla do stredneveľkej miestnosti, v ktorej bol okrúhly stôl so šiestimi drevenými stoličkami.
Chvíľu som čakala na Azteka, ale keď neprichádzal, pozrela som sa z okna.
Vonku stál špinavobiely vlk, ktorého Beštia skoro udusila a bránil mu v ceste.
Aztek s ním nebojoval, aby nevyvolal rozruch.
,,Patrí ku mne a má právo tu byť," oborila som sa na alfu.
Ten bez mihnutia okom prešiel ku oknu a rozkázal: ,,Pusti ho."
Vlkodlak ustúpil a Aztek sa rozbehol, odrazil sa od steny a vyšvihol do okna.
Vlkodlak ostal vonku.
S Aztekom po boku som si sadla oproti afovi.
,,Pôjdem rovno k veci," začala som. ,,Lovci. Ľudia, ktorí sa rozhodli ničiť nám životy, sa dostali až príliš blízko. Určite vieš, že nás už po stáročia zabíjali a my sme s tým nič nerobili. Nechali sme ich, aby nám vraždili deti a zabíjali členov našich svoriek v spánku. Ja tento masaker zastavím. Nedovolím, aby to pokračovalo. Bude vojna, aká ešte v celej histórii nebola. Vojna, v ktorej splatíme všetky dlhy. Potrebujem však vedieť, kto sa pripojí a kto nie."
,,Je pravda, že Lovci nám už oddávna ubližujú a kvôli nim sme prežili mnoho ťažkých dní či rokov," začal Logan, ,,ale to nie je dôvod na to, aby som riskoval životy členov mojej svorky len preto, aby som pomstil niečo, čo sa stalo v histórii a už to tak či tak nezmením."
,,Lovci nás považujú za netvorov. Chcú nás všetkých zabiť! Ty im to chceš dovoliť? Každým dňom plánujú spôsob, ako sa sem dostať a do jedného nás vyzabíjať. Štvorročné deti učia sekať hlavy plyšovým vlkom a zabíjať malé zvierata. Už odmalička ich vychovávaju ku krutosti a zabijáctvu, no nás vnímajú ako zvery bez duše. Zabijácke beštie. Naše deti sa v štyroch rokoch s hračkami hrajú, nesekajú im hlavy. Kto je teda tou zabijáckou beštiou?"
,,Ich výcvik je krutý a ja s ním nesúhlasím, ale nás do toho nič nie je. To oni sa rozhodli vychovávať svoje deti týmto spôsobom. Keď na nás zaútočia, budeme sa brániť, to je snáď jasné. Ale ty si myslíš, že keď zabiješ niektorých z nich, niečo sa zmení?" Opýtal sa pohŕdavo.
,,Zabijem ich všetkých," zavrčala som. ,,Budem im trhať hlavy a hrýzť krky, pokým všetci nebudú mŕtvi!"
🐺
Ahojte, vĺčkovia!
Koho názor zdieľate? Beth alebo Logana?
Ďakujem za precítanie, 💬&🌟
WolfGirl❤
🐺
CZYTASZ
Vlčí zub
Wilkołaki,,Keby mi kožu prerezalo sto nožov, prebodlo ma tisíc šípov či zasiahlo milión guliek, necítila by som to. Oproti psychickej bolesti, ktorú mi spôsobovali, bola tá fyzická smiešne malá." 25.9.2019-1. v night!!!😘