Vlčí zub

22. Vlkodlaci?!

Odo dňa, čo sa stal Aztek mojou svorkou, ma všade nasledoval.

Za normálnych okolností by mi prišla jeho stála prítomnosť otravná, ale pojem ,,normálne okolnosti" prestával sprevádzať môj život, preto som bola rada, že konečne nie som sama.

Navyše chlapcova znalosť miestneho terénu sa mi veľmi hodila, čo bol další dôvod na to, aby som bola vďačná za jeho prítomnosť.

Chudák Aztek si musel zvykať na život v ľudskej podobe, čo som mu nezávidela.

Ale učil sa veľmi rýchlo. Veľa vecí odpozoroval od ľudí, s ktorými bol celý život, takže to nebolo preňho celkom cudzie.

Keď mi však rozprával o vlkoch v miestnych lesoch, spozornela som.

,,Môj bývalý majiteľ chodieval ešte s niekoľkými chlapmi z okolia strieľať do lesa vlky, ale zabiť sa im podarilo len raz. Hovorili, že nie je možné, aby mali vlci toľko rozumu na to, aby sa pomstili, ale vtedy, čo zastrelili jedného z nich, sa vlci dostali v noci ku ovciam a do jednej ich pozabíjali. Nikto neprišiel na to, ako sa mohli dostať do košiara, ktorý bol proti nim dokonale zabezpečený."

,,Košiar bol možno zabezpečený proti vlkom, ale nie proti ľuďom," zamyslela som sa.

,,Ty si myslíš, že ich zabili ľudia? To určite nie. Ovce boli roztrhané na kusy a mali na sebe stopy po zuboch," protestoval chlapec.

,,Ja som nepovedala, že ich zabili ľudia, ale to, že ako ľudia sa do košiara dokázali dostať."

,,Vlkodlaci," vydýchol prekvapene.

,,Možno," povedala som, ,,pretože obyčajní vlci cítia pri strate člena svorky žiaľ, ale nie túžbu po pomste. Pomsta je typická pre ľudí."

A pre Beštiu, pomyslela som si, ale tá nie je vlk, má len takú podobu.

,,To dáva zmysel," zavrčal.

,,Hodili by sa nám spojenci," povedala som do ticha.

,,Oni?" Zhrozil sa.

,,Áno," pokračovala som prekvapená chlapcovou reakciou. ,,Každý sa ráta. Máš s nimi problém? Poznáš ich?"

,,Povedzme, že som sa s nimi už stretol," povedal tajnostkársky. Ked však videl neústupnosť môjho pohľadu, rozrozprával sa: ,,Už niekoľkokrát vbehli na naše pasienky. Nevyzerali, že by išli po ovciach. Vždy striehli na baču, avšak zakaždým som ich zahnal. Nemyslím si, ze ma budú mať v láske, keď sa dozvedia, že to ja som bránil jedného z ľudí, čo zavraždili člena ich svorky. Navyše...tí vlci vraj zabili väčšinu chlapov, ktorí sa zúčastnili lovu v deň, keď bol zastrelený ten vlk. Naháňajú mi strach. Sú divokí a pomstychtiví."

,,Koľko odhaduješ, že ich je?" Spýtala som sa.

,,Okolo desať."

,,Dobre, Aztek, ďakujem. Zajtra ich vyhľadám a ja sa dohodnem s ich vodcom."

V chlapcových očiach sa mihla neistota a strach.

,,Ale čo ak nebude súhlasiť? Čo ak zaútočí?" Opýtal sa úzkostlivo.

Inštinkt vedúceho vlka nechal vzplanúť moje oči na rubínovočervenú, farbu alfy.

Chlapec sa mi do nich zahľadel a ja som prehovorila autoritatívnym hlasom: ,,On bude súhlasiť. A ak nie, tak budeme bojovať. Ako svorka."

Aztekove oči zasvietili namodro.

,,Verím ti, Vodkyňa," povedal odhodlane s úctivým pokľaknutím.

Položila som mu ruku na hlavu a cítila, ako z neho odišli posledné známky napätia a strachu.

Až vtedy som si uvedomila, ako veľmi ma potreboval. A ja zase jeho...

🐺

Ahojte, vĺčkovia moji!

Ako sa vám páčila kapitolka?

Bude mať Beth pravdu?

Získa spojencov?

Už som myslela, ze ma porazí

Takmer 4 dni mi vôbec nefungoval Wattpad😭😵😠

Ďakujem za prečítanie, 🌟&💬

WolfGirl

🐺