,,Keby mi kožu prerezalo sto nožov, prebodlo ma tisíc šípov či zasiahlo milión guliek, necítila by som to.
Oproti psychickej bolesti, ktorú mi spôsobovali, bola tá fyzická smiešne malá."
25.9.2019-1. v night!!!😘
Zobudila som sa až vo svojom starom známom väzení.
Keď som si spomenula, čo sa vlastne stalo, roztriasla som sa.
Audrey bola napoly stroj a prichádzala pomaly ale isto o seba samú kvôli syntetike. Mojich rodičov kvôli mne zabila vláda vlkdolakov.
Tak veľmi som im to chcela všetko vysvetliť, znovu pocítiť ich láskavé objatie, alebo sa aspoň poriadne rozlúčiť. Posledný raz ich vidieť. Čokoľvek.
Pocítila som obrovskú samotu.
Prázdnota.
Bola úplne všade okolo mňa. Vo mne.
Zrazu som započula neskutočný hluk.
Taký, od ktorého mi prebehol mráz po chrbte a krk sa stiahol v zakňučaní.
Malé, strapaté vĺca, ktoré bolo celú tuto strašnu dobu mojim susedom, utekalo cez dlhú, zdanlivo nekonečnú chodbu a volalo o pomoc. Zaním bežalo dalšie z monštier.
Pod jeho tažkým telom dunela zem, každý dopad jeho nôh na kamennú podlahu pripomínal zvuk rinčiacej reťaze.
Netvor otváral svoje čeľuste, no maličký, mrštný vĺčik mu vždy uhol.
Už to vyzeralo, že sa malému podarí ujsť a preplaziť sa malinkou dierou v popukanej stene, no hrozitánsky netvor pravdepodobne stratil trpezlivosť, preskočil drobného bojovníka a postavil sa mu do cesty.
Vĺča zacúvalo, no netvor ho v okamihu držal v drtivých čeľustiach a urobil to, od čoho som radšej odvrátila zrak.
Avšak i tak som počula zúfalé bolestné vyšteknutie a tupý dopad jeho tela na zem.
Zrazu sa mi v hlave prehral film spomienok na vĺca.
Ako v noci knučalo, zo sna volalo rodičov, triaslo sa, či ako mi rozprávalo, čo urobí ako prvé, keď sa dostane von.
Pach čerstvej krvi malého priateľa vo mne vyvolal hnev. Túžbu po spravodlivosti, v ktorú som už prestala veriť.
Už som toho mala dosť.
Vidieť umierať nevinných, trpieť mládatá, starých, zdravých i chorých.
Bola som neskutočne nahnevaná.
Keby sa vláda zoberala skutočnými problémami! Keby namiesto vraždenia mojej rodiny zachránili stovky trpiacich z Podzemia? Čo by sa stalo?
Keby len vedeli, čo sa tu deje!
Po smrti vĺčaťa som celú situáciu začala vnímať úplne inak.
Už som đalej nemohla sledovať vsetky hrôzy, ktorými priam prekypoval život v Podzemí.
Postavila som sa pevne na nohy, vztýčila som chvost, zodvihla hlavu.
Budem bojovať.
🐺
Ahojte, vĺčkovia!
Ako sa máte?
Čo hovoríte na kapitolku?
Prikladám rýchlokresbu malého vĺčaťa
R.I.P.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
