Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

3. kapitola

Otvorila som dvere a s hrôzou hľadela do tvare mojej zhmotnenej nočnej mory. Joshovi. Okamžite som sa snažila zatvoriť dvere. Jediné čo urobil bolo, že vopchal nohu medzi ne.

„Čo maličká? Už nie si taká odvážna?" zaškeril sa.

„Vypadni" tlačila som dvere k nemu aby sa zavreli ale nepodarilo sa mi to, bola som oproti nemu až príliš slabá. Zatlačil na dvere a už bol dnu. Začala som ustupovať dozadu.

„Ty sa ma bojíš" skonštatoval a zasmial sa, neodpovedala som mu len som ďalej ustupovala až som sa úplne nalepila na stenu a so strachom v očiach ho pozorovala „Beth..." pohladkal ma po líci, striaslo ma odporom.

„Nedotýkaj sa ma" udrela som ho po ruke.

„Ale, ale, niekto nám vystrčil pazúriky" chytil mi pevne obe ruky.

„Nebojím sa ťa" pozrela som mu priamo do očí, vedela som čoho všetkého je schopný ale aj tak som sa na neho pozrela bez strachu, aspoň som sa o to pokúsila.

„Tvoje oči hovoria niečo iné" zasmial sa.

„Pusti ma!" zasyčala som.

„A čo ak nie?" vopchal mi nohu medzi stehna a viac ma pritlačil k stene. Začala som sa mykať zo strany ma stranu „Nemykaj sa, mne už neujdeš" zahľadel sa mi do očí a drsne ma pobozkal. Ruky mi dal za chrbát a chytil ich do jednej ruky, druhou mi zašiel pod tričko. Pomaly mi prechádzal po brušku. Zbledla som a začala sa mykať ešte viac, uhryzla som ho do pery. Od prekvapenia ma pustil a ja som sa stihla rozbehnúť k dverám. Nebola som ale dosť rýchla, dobehol ma a chytil. Otočil si ma tvárou k sebe a strelil mi facku. Tvrdo som dopadla na podlahu „Maličká, povedal som ti, že mne už neujdeš" zasmial sa a prehodil si ma cez plece, odniesol ma ku posteli a hodil ma na ňu.

„Čo to robíš?" stiahla som sa na druhý koniec postele.

„Beriem si ťa" zvrhlo sa usmial a načiahol sa po mne.

„Nie, nedotýkaj sa ma" mierne som zvýšila hlas.

„Neskoro" chytil ma a stiahol pod seba. Ľahol si na mňa a ruky mi zdvihol nad hlavu. Sklonil sa nado mňa a prešiel mi jazykom po líci. Pocítila som nával neskutočného odporu, nemohla som sa nadýchnuť, nedokázala som zo seba vydať ani len hlások. Prestala som sa dokonca brániť „Nebrániš sa? To sa mi páči" zašepkal mi do ucha a snažil sa mi stiahnuť nohavičky, to mi dodalo novú silu.

„Nie, prosím, nie" zvrieskla som hystericky keď som sa prebrala zo šoku.

„Nevrieskaj, do riti" priložil mi ruku, ktorou sa mi snažil stiahnuť nohavičky na ústa „Prestaň vrieskať, hocikto sem môže vojsť" pozrel na mňa výhražne. V tom sa rozleteli dvere a dnu nabehol Louis.

„Čo tu robíš?" pozrel prekvapene na Josha, ten otočil hlavu jeho smerom a hľadel na neho ako na prízrak „Pýtam sa ťa čo tu robíš, tak mi odpovedaj" zvrieskol Louis.

„Vybavujem si staré účty, do toho ťa nič. Vypadni Tomlinson" pozrel na neho nenávistné Josh.

„Zlez z nej a vypadni" Louis podišiel k posteli a sotil Josha, ten sa zvalil z postele na zem. Rýchlo som sa postavila na rovné nohy a odpratala sa do bezpečnej vzdialenosti. Josh sa postavila a pomalým krokom sa blížil ku mne, našťastie sa predo mňa postavil Louis. Josh sa zahľadel nepriateľsky na Louisa a potom otočil hlavu smerom ku mne.

„S tebou som ešte neskončil" pozrel na mňa a vybehol z izby. S Louisom sme sa otočili smerom k dverám a hľadeli na nich ako na zjavenie.

„Beth..." otočil sa ku mne Louis, pozrel mi do očí a ja som utiekla. Zavrela som sa do kúpeľne a zviezla sa po dverách na chladnú dlážku „Bethany, urobil ti niečo?" počula som ako pristúpil k dverám.