Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

34. kapitola

„Vstávaj" šepkal mi do ucha Louis a šteklil ma pri tom bradou po chrbte.

„Ešte nie" usmiala som sa sama pre seba.

„Ideme domov, vstávaj" nedal sa odbiť.

„Ako domov?" otočila som sa a pozrela na neho spod mihalníc.

„Domov, do Londýna" zohol sa a pobozkal ma na krk.

„Myslíš to vážne?" privrela som oči a vychutnávala si jeho blízkosť.

„Smrteľne vážne" zdvihol sa a pozrel mi do očí. Neodpovedala som mu hneď, len som na neho pozerala a nebola schopná vysloviť ani pol slova. Pred sebou som mala svoj celý svet. Nechcela som aby to skončilo.

„Tak to aby sme vstali a zbalili sa" povedala som nakoniec.

„Tak poď" vytiahol sa z postele, natiahol na seba boxerky a podal mi ruku. Pevne som mu ju chytila a vyšvihla sa k nemu. Zovrel ma v náruči a škeril sa na mňa.

„Louis, rada by som sa obliekla" nadhodila som so smiechom.

„Prečo?" zdvihol obočie.

„Pretože som nahá a je mi zima" prešla som mu prstom po nose.

„Tak dobre, keď inak nedáš" neochotne ma pustil. Rýchlo som prebehla ku kufru a pretiahla si cez hlavu dlhšie tričko.

„Takto chceš ísť na raňajky?" zasmial sa Louis.

„Jasné, že nie. Toto..." ukázala som na svoju postavu „...nebude vidieť nikto okrem teba. Idem ešte do sprchy" zasmiala som sa aj ja.

„Trubka" zaškeril sa. Vyplazila som mu jazyk a utiekla do kúpeľne. Zhodila som zo seba tričko a pustila si teplú vodu. Vstúpila som pod ňu a len som stála, bez pohnutia. Vynorili sa mi všetky spomienky z minulej noci. Milujem toho môjho debila viac ako čokoľvek. To čo mi včera pripravil bolo neskutočné. Do teraz mám v živej pamäti pocit, keď som vošla do izby. Tie ruže a všetko okolo toho. Prekvapil ma, nečakala som to od neho. Skôr by som čakala niečo vtipné a nie tak romantické. Bol to proste môj nepredvídateľný Louis, ktorý ma za každým prekvapoval viac a viac a preto keď som bola s ním nepoznala som slovo nuda. Aj keď sme sa občas poškriepili nikdy to ani jeden z nás nevydržal viac ako pätnásť minút.

Z mojich myšlienok ma vyrušil Louisov nedočkavý hlas.

„Miláčik, pohni si" kričal cez dvere.

„Hneď som von" zakričala som mu späť. Rýchlo som na seba naniesla sprchový gél a poriadne sa umyla. Umyla som si vlasy a konečne som mohla vyjsť. Zabalila som sa do uteráka a otvorila dvere. Louis stepoval pred dverami a čakal kedy sa konečne objavím. Keď ma zbadal jeho pery sa roztiahli do veľkého úsmevu. Usmiala som sa na neho a prešla ku kufru. Vytiahla som z neho čierne obtiahnuté nohavice, tričko s nákresom, rifľovú košeľu a kvietkované tenisky. Natiahla som to všetko na seba a mokré vlasy si dala do drdola.

„Ideme?" otočila som sa a zistila, že na mňa Louis celý čas počas môjho prezliekania hľadel.

„Poďme" usmial sa ako slniečko a chytil ma za ruku. Spoločne sme vyšli z izby a ruka v ruke sme po schodoch zišli dole do jedálne. Všetci tam už sedeli a čakali len na nás. Trochu sme pridali do kroku a sadli si k stolu.

„Prepáčte, že ideme tak neskoro ale niekto bol v sprche" ospravedlnil nás Louis.

„No prepáč, že chcem byť čistá" rozhodila som rukami.

„Ľúbil by som ťa aj keby si bola špinavá a oni by aspoň nemuseli čakať" usmial sa nevinne.

„Vieš čo? Choď do zadku" odula som sa.