Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

17. kapitola

Ráno som sa zobudila a prvé čo som uvidela bola spiaca Louisová tvár. Podvedome som sa usmiala a potichu ho pozorovala. Bol nádherný, keď spal bol ako malé dieťa. Odfukoval a ruku mal prehodenú cezo mňa. Zrazu sa usmial a mne došlo, že sa mu sníva niečo pekné. Musím sa ho opýtať, že čo, zaumienila som si. Ďalej som pozorovala jeho črty tváre. Za posledné roky dosť pochudol ale bol úžasný. To jeho niekoľkodňové strnisko vo mne vyvolávalo zmiešané pocity. Cítil som sa pri ňom tak bezpečne ale pri pohľade na neho som padala do kolien.

Zdvihla som ruku a prešla mu ňou po brade, na čo zatrepotal viečkami a pomaly jedno otvoril.

„Dobré ráno" usmiala som sa.

„Dobré" zachrapčal svojim ranným hlasom.

„Dnes im to chceš povedať?" zašepkala som.

„Ak ti to nebude vadiť" usmial sa.

„Nebude, viem, že ich máš veľmi rád a záleží ti na tom aby to vedeli" pobozkala som ho na líce a otočila sa k nemu chrbtom. Vystrčila som nohy z postele a postavila sa na studenú dlážku.

„Kam ideš?" ozval sa za mnou Louis.

„Dať sa dokopy" zasmiala som sa a odcupitala do kúpeľné. Zatvorila som dvere a zhodila zo seba veci, ktoré som mala na sebe. Pustila som vlažnú vodu a vliezla pod sprchu. Obratne som sa osprchovala a umyla si vlasy. Nechcelo sa mi na seba gabať nejaké mastičky a krémy tak som na to kašľala. Obliekla som si biele kraťasy a dlhšie modré tričko. Mokré vlasy som si len trochu prešúchala a nechala ich voľne padať na plecia. Potom som otvorila dvere na kúpeľni a vpochodovala dnu. Louis ležal v nezmenenej polohe na posteli.

„Vstávaj" hodila som sa na neho.

„Prečo?" zamraučal.

„Pretože ideme povedať svetu, že sme spolu" sadla som si na neho obkročmo.

„Ešte nie" usmial sa a stiahol ma na seba. Prevalil si ma pod seba a začal ma bozkávať. Bozky som mu opätovala ale nemala som v pláne zájsť ďalej a on to dobre vedel a preto sa ani o nič iné nepokúšal. Keď sa odo mňa konečne odtrhol, zahľadel sa mi do očí.

„Čo tak pozeráš?" usmiala som sa.

„Nič, chcem ťa vidieť takúto šťastnú stále" ešte raz ma pobozkal a potom zliezol z postele. Ja som si sadla a pozorovala ho. Zohol sa k taške a vytiahol si obyčajné nohavice a tričko. Rýchlo to na seba natiahol a podal mi ruku. Chytila som sa jej a pritúlila sa k nemu. Vyslúžila som si za to pusu na temeno hlavy. Usmiala som sa a silnejšie mu stisla ruku.

„Neboj sa" zašepkal mi do ucha.

„Nebojím" zdvihla som k nemu hlavu a pobozkala ho. Spoločne sme zišli dole schodmi a porozhliadli sa dookola. Nikde nebolo ani živej duše. Vybrali sme sa vonku na terasu a tam sme našli sedieť všetkých. Smiali sa a popíjali čaj, v momente ako som ich uvidela som Louisovi pustila ruku. Spýtavo sa na mňa pozrel ale nakoniec usúdil, že na to pôjdeme pomaly.

„Dobre ráno" pozdravil ich.

„Dobré" usmiali sa na nás.

„Ako ste sa vyspali?" opýtal sa ich.

„Ako vždy keď sme tu. Pokojne" zahlásil Liam.

„To som rád" zamrmlal Louis.

„No, vyklop to" zasmial sa Harry.

„O čom to hovoríš?" pozrel na neho nenápadne.

„Louis, poznáme sa dosť dlho na to aby nám všetkým došlo, že sa nám chystáš niečo povedať. Tak to vyklop" zasmial sa už aj Zayn.

„Netýka sa to len mňa" pozrel do zeme.

„Chodíme spolu" vypadlo zo mňa. Všetky oči sa otočili na mňa a pozorovali ma ako keby som bola drak s dvomi hlavami „Čo čumíte?" zasmiala som sa.

„Vy spolu čo?" otvoril ústa dokorán Niall.

„Počul si. Mám ti to vyhláskovať?" oborila som sa na neho. Niall sa nezmohol ani na pol slova a len nemo zakýval hlavou.

„Toto nebolo veľmi pomaly" prisunul sa ku mne Louis a chytil ma za ruku.

„Vy to myslíte vážne? Vy dvaja?" premeral si nás pohľadom Liam.

„Máš problém?" oborila som sa aj na neho.

„Nikto z nás nemá problém, upokoj sa, len nás to vyviedlo z miery. Nečakali sme, že si Louis nájde priateľku a už vôbec sme nečakali, že to budeš ty" upokojoval ma Liam.

„Zavrite všetci ústa a nepozerajte sa tak, nie sme výstavné opice" upozornil ich aj Louis.

„Prepáčte" ospravedlnil sa za všetkých Zayn.

„Myslel som si, že budete šťastní, že mám konečne niekoho koho milujem" zašepkal smutne Louis.

„Bro, my sme šťastní. Ako si môžeš myslieť, že nie sme?" usmial sa Harry.

„Vidí to, pozeráte sa na mňa ako keby som bola niekto kto ho chce pripraviť o život" odpovedala som namiesto Louisa.

„To tak nie je..." začali sa obraňovať .

„Prestaňte! Všetci" skríkla som a oni stíchli „Máte pocit, že mu ublížim? To nedokážem, milujem ho viac ako čokoľvek na tejto zemi, nedokázala by som mu blížiť. Určite nie vedome a ak by som mu blížila nevedome verte alebo nie bolelo by ma to rovnako" prezrela som ich a pohľadom som spočinula na Louisovi. Jemne som sa na neho usmiala.

„Poď sem" pritiahol si ma k sebe a silno ma objal.

„Louis?" zašepkal Niall.

„Hmm?" pozrel na neho.

„Gratulujeme" usmial sa na neho a vyskočil zo stoličky. Hodil sa mu okolo krku a silno ho vystískal, to urobili všetci zaradom a na moje prekvapenie som gratulácie dostala aj ja.

„Dávaj na neho pozor" zašepkal mi Harry keď ma objímal.

„Dám" usmiala som sa na neho. Keď sa všetci usadili na svoje miesta ja som sa postavila a vybrala k mólu.

„Kam ideš?" obrátil sa za mnou Louis.

„Len sa prejsť" usmiala som sa.

„Pôjdem s tebou" ponúkol sa a už sa aj staval na nohy.

„Nie, seď. Chcem ísť sama" jemne som ho schladila a ďalej kráčala na mólo. Postavila som sa na samí kraj a pozorovala rozvírenú hladinu.

Ako som si ho mohla zaslúžiť?

Žeby sa po tom všetkom aj na mňa usmialo šťastie?

Milujem ho, tak veľmi ho milujem.

Ak ho stratím zomriem, utopím sa vo vlastnom žiali.

Podobné myšlienky mi behali hlavou jedna radosť a ja som ich nedokázala zastaviť. Zišla som z móla a postavila sa na najväčší kameň aký tam bol. Postavila som sa oproti vetru, tvárou k jazeru a rozprestrela ruky.

„Forever my love" zašepkala som a nechala vietor nech moje slová odnesie niekam ďaleko.