Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

25. kapitola

BETHANY

Ráno sme ako na potvoru zaspali. Jediné čo sme stihli bolo nahádzať moje veci naspäť do kufra a rozlúčiť sa s Tomlinsonovcami, potom sme sa už len ponáhľali na letisko. Chvalabohu sme lietadlo stihli aj keď to bolo len o vlások.

Nastúpili sme a usadili sa na svoje miesta v prvej triede. Celý čas čo sme leteli sme sa s Louisom rozprávali, smiali alebo len tak vedľa seba sedeli a pozerali jeden na druhého. Bolo to snáď najkrajších 13 hodín môjho života. Ako čas plynul, Louis začínal byť vážne nervózny. Do koncertu ostávali dve hodiny a my sme ešte stále boli na oblohe. Pristáli sme až hodinu pred koncertom. Louis nám odchytil taxík a nechal taxikára nech nás odvezie čo najrýchlejšie pred halu kde sa mal koncert konať. Na našu veľkú smolu tam stálo kopu fanúšičiek.

„Toto zase bude" vzdychol si Louis.

„Zvládneš to" pobozkala som ho na líce a spolu sme vystúpili z taxíka. Pretlačili sme sa až k dverám pre VIP vstup. Dvere nám hneď otvoril Paul.

„Konečne..." zaburácal.

„Ponáhľali sme sa najviac ako to len išlo" skočil mu do reči Louis.

„Mali ste prísť ešte v noci. Zmeškal si celú skúšku a teraz padaj do maskerne" rozkázal Paul.

„Presne tam som mal v pláne ísť" vrátil mu to Louis.

„A ty moja zlatá ostaneš chvíľu so mnou, ideme sa porozprávať" chytil ma za ruku a odmietal pustiť.

„Nechaj ju Paul" zvýšil mierne hlas Louis.

„To bude dobré, ty už radšej choď" usmiala som sa na neho.

„Dotkneš sa jej a máš padáka" pohrozil Louis ale potom sa otočil a behom letel k Lou.

„Čo odo mňa chceš?" otočila som sa na Paula.

„Si s ním šťastná?" touto otázkou ma naozaj zaskočil.

„Som s ním šťastná" odpovedala som mu po pravde.

„Aj on je s tebou šťastný. Beth, chcem sa ti ospravedlniť za to aký som bol k tebe. Nie len vtedy v tourbuse ale po celý ten čas čo sme bývali pod jednou strechou. Naozaj sa ti chcem hlboko ospravedlniť, možno mi to nedokážeš odpustiť ale..." zasekol sa v strede vety aby sa mohol nadýchnuť.

„To je dobré" jemne som ho objala. Na moje veľké prekvapenie ma od seba neodtisol ale objatie mi s radosťou opätoval.

„Ďakujem, že si mi to odpustila" pohladkal ma po vlasoch.

„Ja ďakujem a prepáč mi za to ako som sa k tebe správala. Dúfam, že od teraz to už bude len dobré" usmiala som sa.

„Ak sa budeme obaja naozaj snažiť tak by to nemal byť problém a teraz už bež, Louis ťa už určite čaká" zasmial sa a popchol ma k šatni Lou.

„Vidíme sa na koncerte" žmurkla som a vykročila k šatni. Kráčala som pomaly a celý ten čas som na sebe cítila Paulov pohľad ale už mi to nebolo nepríjemné. Po našom menšom rozhovore to bude už len lepšie, pomyslela som si pred tým ako som otvorila dvere na šatni.

„Čo od teba chcel?" otočil sa ku mne okamžite Louis.

„Seď, preboha, a nekrúť sa" capla ho po hlave Lou.

„Au" zakňučal Louis. Nedalo mi to a zasmiala som sa.

„Nič odo mňa nechcel" sadla som si vedľa neho a pozrela na jeho odraz v zrkadle.

„Klameš" zaškeril sa.

„Ospravedlnil sa, za to ako sa správal v tourbuse a aj počas toho čo žije s mojou matkou" usmiala som sa pokojne.