Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

38. kapitola

BETHANY

Nemali pravdu, ani jeden z nich. Louis neprišiel. Prešli dva týždne a on sa mi stále neozval, ani som o ňom nepočula. Nevedela som či sa náš vzťah skončil alebo pokračuje a sme len pohádaní. Svojim spôsobom mi spôsoboval nekontrolovateľné muky. Nevedela som jesť, piť, nedokázala som bez neho existovať.

Dnes je presne 26.12., Vianoce a moja láska mala narodeniny. Dva výnimočné sviatky a ja ležím v posteli a plačem do vankúša. Áno, presne tak, ležím a plačem. Nič iné som od oného osudného dňa ani nerobila. Buď som jedla alebo plakala, začala som priberať, čo je ešte horšie. Neviem ako to zhodím keď sa dáme znova dokopy.

„Beth, prestaň sa už trápiť a poď dole" kričala na mňa mamka zdola. Mimochodom, už každú chvíľu sme očakávali príchod novej ľudskej bytosti do našej komunity, čiže rodiny.

„Dám sa trocha dokopy a prídem" odkričala som jej a už po stýkrát si utrela slzy. Postavila som sa z postele a zamierila si to rovno do kúpeľne. Zobliekla som zo seba tie špinavé veci a po dlhej dobe sa osprchovala.

Aj vám sa určite niekedy stane, že nemáte chuť robiť absolútne nič. Ste so všetkého zničený tak veľmi, že by ste nezvládli ani tú jedinú neodlúčiteľnú vec, osprchovať sa.

Vstúpila som do sprchovacieho kúta a zmyla zo seba špinu. Umyla som si vlasy a mohla som vyjsť. Osušila som si telo a obliekla na seba sivé tepláky a biele tielko. Vlasy som si zviazala do drdola a vyšla som z izby. Pomaly som zišla po schodoch rovno do kuchyne. Otvorila som dvere a našla som mamku pripravovať večeru. Paul sedel za stolom a krájal zeleninu.

„Netreba ti pomôcť?" opýtala som sa bezvýrazne.

„Mohla by si urobiť medovníky, cesto máš tamto. Všetko sa už dávno zjedlo" usmiala sa na mňa a ukázala na misku.

„Aké vzory chcete?" opýtala som sa a začala vyjedať cesto.

„Nejedz to!" capla mi po ruke „A vzory aké chceš" usmiala sa znova na mňa. Neodpovedala som jej a prešla som ku poličke kde sme mali veci, ktoré som práve teraz potrebovala. Vytiahla som to a šmarila na stôl. Vytiahla som prvú formu.

„Snehuliak, to môže vyzerať dobre" podotkla som.

„Máš tam aj srdiečko, stromček a kopu iných" dirigovala ma mamka.

„Mami, asi si trošku pozabudla ale ja viem čo všetko máme" zasmiala som sa.

„Jasné, prepáč" zasmiala sa so mnou.

V prvom rade som si cesto poriadne rozvaľkala a až potom som mohla začať vykrajovať. V kuchyni som bola ako doma, rada som varila a skúšala nové veci. Do dvoch hodín som mala všetko vykrojené a upečené.

„Hotovo" zahlásila som keď som skončila.

„Ja som tiež skončila" odviazala si akurát zásteru mamka.

„Môžeme ísť pozerať rozprávky, ktoré sme už videli miliónkrát" zasmial sa Paul. Spolu sme vykročili do obývačky. Sadli sme si za pohovku a pustili si akési rozprávky.

Mamka sedela opretá o Paula a ja som si vyložila nohy na konferenčný stolík.

„Chcem sa odsťahovať" zahlásila som asi po pol hodine.

„Čo?" otočila sa ku mne obaja.

„Počuli ste" zasmiala som sa „Chcem si kúpiť vlastný byt, niečo mám našetrené a myslím, že to bude na začiatok stačiť" usmiala som sa nesmelo.