Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

32. kapitola

Čas nám zbehol rýchlejšie ako sme očakávali. Pred nami bol posledný koncert pred Vianocami. Mesto lásky, áno, hovorím o Paríži. S Harrym sme sa neskutočne na toto mesto tešili. Ja preto, lebo som tu nikdy nebola a bol to posledný koncert pred tým ako znova uvidím mamu už s veľkým bruškom a pre Harryho preto, lebo sa tu mal stretnúť s Pey. Veľmi som mu držala palce aby mu to s ňou vyšlo. Konečne som ju mala spoznať, ale po tých štyroch mesiacoch čo som strávila prevažne s Harrym a Louisom som o nej počula toľko vecí, že mám pocit, že ju poznám lepšie ako ona sama seba. Nikdy by som nebola povedala, že práve Harry sa tak bezhlavo zamiluje. On bol vždy ten perverzný aj v skutočnosti, ale na druhej strane, bol to len obyčajný chlapec, ktorý túžil byť milovaný.

Presne tak ako Louis. Za maskou večne usmievajúceho sa muža sa skrýval chlapec, ktorý túžil mať po svojom boku niekoho kto mu dá lásku. Mojím obrovským šťastím bolo, že som bola v správny čas na správnom mieste.

Dnes to je presne pol roka čo sme spolu. Sedíme v lietadle oproti sebe a hľadíme na seba. On sa vyškiera, robí opičky a ja sa z neho smejem. Je to až nenormálne ako ho milujem. Vedľa mňa sedí Harry a pozerá do mobilu. Čaká na pípnutie sms-ky, ktorá mu má prísť od Pey. Títo dvaja chlapci sú mojím všetkým. S jedným z nich chcem zostarnúť a tomu druhému veriť, že sa mi postará o dieťa keď mu ho zverím.

Bože, Montgomeryová, daj si facku, karhalo ma moje rozumnejšie ja. Ako môžem čakať, že to dilino oproti mne si ma niekedy vezme? Snívajte s nami.

„Nad čím rozmýšľaš?" ozval sa Louis.

„Nad ničím" usmiala som sa.

„Klameš, vidím na tebe, že nad niečím rozmýšľaš. Vždy si pri tom taká roztomilá a celá sa červenáš" zasmial sa.

„To nie je pravda" obraňovala som sa.

„Ale je" ozval sa už aj Harry.

„Vy ste sa proti mne spikli" odula som sa.

„Ale prestaň láska, dnes si budeme užívať prítomnosť toho druhého" postavil sa zo svojho sedadla a podišiel ku mne. Vytiahol ma na nohy a sadol si tam kde som sedela ja, mňa si potom stiahol do lona.

„Ja si tvoju prítomnosť užívam vždy a všade" pritúlila som sa k nemu.

„Ale dnes to bude obzvlášť" zašepkal.

„A to už prečo?" opýtala som sa zvedavo.

„Pretože dnešok je výnimočný" objal ma.

„Čo sa dnes stalo?" hrala som sa na nechápavú.

„Nerob sa, že nevieš" pošteklil ma.

„Prestaň, jasné, že viem" silno som ho objala.

„Tak mi to povedz" usmial sa.

„Ty mi to povedz" vrátila som mu.

„Nie ty" dobiedzal. Takto sme sa naťahovali dobrých desať minút a boli by sme to ťahali dlhšie ale Harrymu vedľa nás došli nervy.

„Bože, ste spolu pol roka" vykríkol.

„Pokoj" položila som mu ruku na stehno.

„Znervózňujete ma" zavrčal.

„Nemyslím si, že sme to my kto ťa rozčuľuje a už vôbec si nemyslím, že ťa niečo rozčuľuje. Si rozklepaný už od kedy sme nasadli do lietadla" upriamila som na neho svoju pozornosť.

„Divíš sa mi?" rozhodil rukami a postavil sa. Začal sa prechádzať hore-dole ako lev v klietke.

„Upokoj sa Harry" Louis sa postavil a vykročil k nemu.