Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

45. kapitola

LOUIS

Otvoril som oči a zahľadel sa do stropu. Nevedel som sa rýchlo rozpamätať kde sa práve nachádzam a čo sa vlastne stalo. Otočil som hlavu na bok a zacítil neznesiteľnú bolesť niekde v hrudníku. Pri posteli sedel Harry a zmučene na mňa pozeral. Snažil som sa ho opýtať čo sa stalo ale nevyšiel zo mňa ani hlások. Bolestne som privrel oči a naznačil Harrymu očami aby mi podal pohár vody. Sledoval som ho ako ho zobral do ruky, podoprel mi hlavu a pomohol mi napiť sa. Keď som si mierne vyčistil hrdlo mohol som už aspoň chrapčať.

„Čo sa stalo?" zašepkal som.

„Louis, nenamáhaj sa, o chvíľu príde doktor a všetci ostatní" chlácholil ma.

„Kedy?" opýtal som sa zúfalo a porozhliadal sa okolo seba.

„Hneď sú tu, keď sme videli, že sa preberáš poslali sme Nialla za doktorom a Liama aby zavolal Paulovi a po ceste aby ešte vyzdvihol Zayna aj s nejakými tvojimi vecami" položil svoju ruku na tú moju. Neodpovedal som mu, pretože som absolútne vôbec nevládal. Len som tam ležal a pozeral na neho. V očiach sa mu zračil strach, strach o mňa. Chcel som ho uistiť, že všetko bude v poriadku ale nedokázal som to. Proste som tam len ležal a čakal čo sa bude diať ďalej. Do desiatich minút došiel doktor za pätami s chalani a Paulom.

„Dobrý deň, pán Tomlinson, ako sa cítite?" opýtal sa ma doktor.

„Všetko ma bolí" zachrapčal som.

„O tom nepochybujem ale bolesť by vám mala o chvíľu povoliť. Sestrička vám podala lieky na tlmenie bolesti. Teraz ma však zaujíma či viete čo sa stalo" zahľadel sa na mňa spoza okuliarov.

„Šiel som do obchodu, nakupoval som nejaké potraviny alebo čo a keď som vyšiel, videl som ako sa na mňa valí auto" povedal som mu čo si pamätám.

„Pamätáte si toho naozaj dosť. Ale je to tak ako si pamätáte, niekto vás zrazil a spôsobil vám dosť ťažké poranenia. Máte zlomenú nohu, ako môžete vidieť a tak isto aj pár rebier ale najväčší problém nám spôsobilo rebro, ktoré sa vám priblížilo príliš blízko pľúc. Báli sme sa, aby vám ho náhodou neprepichlo, ale už je to v poriadku. Teraz musíte byť v úplnom pokoji, nesmiete sa hýbať. Necháme si vás tu ešte nejaký čas aby sa dalo všetko do toho najlepšieho poriadku ale myslím si, že veľmi rýchlo sa z toho dostanete nakoľko športujete a máte dobrý organizmus. Ak by ste na mňa mali ešte nejaké otázky tak sem s nimi, ale ak nie, pôjdem skontrolovať ešte ďalších pacientov" usmial sa na mňa.

„Myslím, že na všetko ste mi odpovedala dostatočne, ďakujem" vrátil som mu úsmev a zatvoril oči.

„Zatiaľ sa majte" kývol nám a odpochodoval z izby. Počas toho ako doktor hovoril chytil som už trošku hlas a mohol som rozprávať zrozumiteľne natoľko aby ma všetci pochopili.

„Ako sa máš?" opýtal sa ma Liam.

„Je to fajn až na to, že nemôžem dýchať zhlboka" zasmial som sa ale hneď som aj prestal pretože to zabolelo.

„Ešte sa nesmej Tomlinson" potľapkal ma po ruke Paul.

„Ako sa máte vy?" opýtal som sa ich.

„Báli sme sa o teba, ale teraz je to už oveľa lepšie keď ťa vidíme rozprávať" zašepkal Zayn.

„Ja som sa predsa zo všetkého dostal a dostanem sa aj z tohto" vyhlásil som hrdinsky.

„Nebuď hrdina" schladil ma Harry.

„Nie som" zasmial som sa mierne „A kde je Beth? Ešte sa na mňa hnevá?" prezrel som si ich všetkých pozorne.

„Beth?" pípol Niall.