Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

21. kapitola

Santiago. Presne tu sa práve teraz nachádzame. Vykukovala som von z okna ale nič zaujímavé som nevidela. Bolo to tu síce pekné ale asi by som tu nedokázala vydržať dlhšie ako ten jeden deň čo som tu nútená stráviť. Ešte, že je tu so mnou Louis, napadlo ma.

Pomaly som vystúpila z tourbusu a hneď za pätami som mala Louisa.

„Vydržíš to tu?" zašepkal mi do ucha.

„Mám na výber?" zasmiala som sa.

„Ani nie" priznal po chvíľke mlčania.

„Tak vidíš" brnkla som mu po nose a odkráčala do haly kde mal byť koncert. Dávali sme si s Louisom veľký pozor aby nás nezbadali nejaký fanúšikovia alebo nedajbože Paul. Ten o našom vzťahu ešte nevedel ale dnes po koncerte sme mu to chceli s Louisom povedať. Ak sa to dozvie on a prežijeme to, tak ďalší na rade sú Louisovi rodičia a všetci príbuzní a potom verejnosť. Celý ten čas sa modlím aby ma jeho rodina prijala v poriadku. Nie som dokonalá a mám svoje chyby ale snáď to nebude so mnou až také hrozné. To bolo jediné v čo som posledných 24 hodín dúfala.

Prestala som sa zaoberať svojimi myšlienkami a rozbehla sa do haly kde mali mať koncert. Usadila som sa na jedinú voľnú stoličku a vyložila si nohy na okno. Potom som už len nedočkavo čakala kedy sa dovalia ostatní.

Na moje potešenie sa dovalili celkom skoro. Ako prvý došli chalani, hneď za nimi hudobníci a potom ostatní členovia štábu a Paul.

„Pripravte pódium a všetko potrebné a vy chalani choďte s choreografom" rozkázal hneď Paul. Nikto mu neprotirečil a všetci sa pustili do vykonávania jeho rozkazov. Pohľadom som hľadala Lou s malou Lux. Nevedela som ich nájsť tak som sa na to nakoniec vykašľala a dúfala, že ma nikto nebude otravovať. Vytiahla som si iPod so slúchadlami a pustila si pesničky. Zatvorila som oči a hlavu zaklonila dozadu. Pomaly som pri tónoch Royals začala zaspávať ale keď som už bola v polospánku niekto ma poklepkal po pleci. Strhla som sa a vytrhla si slúchadlá z uši. Zložila som nohy a otočila sa. Predo mnou stál v celej svojej kráse Josh.

„Čo zase chceš?" postavila som sa a pozrela mu priamo do očí.

„Pravdu" založil si ruky na prsiach.

„Akú pravdu?" pozrela som na neho nechápavo.

„Chodíš s Louisom?" opýtal sa ma.

„To máš odkiaľ?" vyvalila som na neho oči.

„Proste mi odpovedz" ani brvou nepohol.

„Teba to nemá čo trápiť" otočila som sa na päte a snažila sa od neho vzdialiť čo najďalej. Josh ma však chytil za ruku a otočil naspäť k sebe.

„Prečo si nedávaš pozor na jazyk Beth? Dobre vieš ako môžeš skončiť ale ty si nedáš povedať. Odpovedz na moju otázku" priblížil sa úplne ku mne.

„Prečo sa ma to pýtaš Josh?" snažila som sa mu vytrhnúť.

„Lebo to chcem vedieť" zasmial sa.

„Nechaj ma" nakoniec som sa mu vytrhla.

„Ty si nedáš povedať" zasmial sa a zahnal rukou.

„Opováž sa jej dotknúť" zvrieskol za nami Louis.

„Inak čo?" otočil sa k nemu Josh a mňa znova zovrel vo svojom medveďom náručí.

„Inak ti rozmlátim hubu. Pusť ju!" ukázal na mňa.

„Keď mi odpovie na otázku pustím ju a dám jej pokoj, na istý čas, možno" rozmýšľal Josh.

„Čo chceš vedieť?" opýtal sa ho Louis a pomaly vykročil k nám.