Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

30. kapitola

„Čo sa tak tváriš?" dobehol ku mne a zasmial sa.

„Všetko ma bolí" spravila som na neho grimasu a ani sa nepohla z miesta.

„Zle si spala?" opýtal sa milo.

„Ani nie" zamrmlala som.

„Tak potom? Poď, ideme sa najesť" chytil ma za ruku a potiahol k výťahu. Hneď v tom momente som prestúpila z nohy na nohu a neudržala rovnováhu. Keby vedľa mňa nestojí Louis už som dávno na zemi a nedokážem sa z nej postaviť „Preboha, čo sa ti stalo?" opatrne ma postavil na vlastné nohy.

„Včera som spadla a nejako ma dnes bolí noha" zaklamala som pohotovo.

„Ukáž mi to" zohol sa aby sa mohol pozrieť na moju nohu. Tajne som dúfala, že to nespraví pretože moja noha bola riadne opuchnutá „Ideme do nemocnice" zahlásil keď si ju pozorne prezrel.

„Si normálny? Ja nikam nejdem" zľakla som sa.

„Prečo?" pozrel na mňa prekvapene.

„Pretože ja do nemocnice nejdem" trvala som na svojom.

„Nemáš na výber, nenechám ťa s takou nohou chodiť po krajine" zohol sa a zdvihol ma na ruky.

„Louis, prestaň a polož ma" pozrela som na neho výhražne.

„Tento krát to nepôjde" usmial sa milo a odniesol ma k výťahu. Postavil ma na zem a stlačil zelený gombík. V tichosti sme si počkali na výťah a potom ticho medzi nami pokračovala aj po ceste do nemocnice.

V nemocnici sme sa zastavili na recepcií a slečna za pultom nás poslala na druhé poschodie kde sa nachádzala chirurgia. Vyviezli sme sa výťahom a vošli do čakárne. Sadla som si na stoličku a Louis si sadol vedľa mňa.

„Veľmi ťa to bolí?" pozrel na mňa.

„Dosť" pripustila som neochotne.

„O chvíľu to bude dobré a ak chceš môžem ísť s tebou aj dnu" usmial sa povzbudivo.

„Nie, dnu pôjdem sama ale ďakujem za ochotu" zavrhla som jeho plán. Jediné čo mi teraz chýba je aby si videl aj ostatné modriny na mojom tele. Úplne bude stačiť ak ich uvidí ten doktor, pomyslela som si. Pevne som verila, že si nevyvodí správny záver lebo ak áno, celé to praskne a Louis ma zabije, keďže som mu klamala vo veci, ktorá sa už nikdy nemala stať.

„Poďte slečna" vykukla milá sestrička a otvorila dvere dokorán. Pomaly som sa postavila a odkrivkala do ordinácie. Sestrička ma zaviedla priamo k doktorovi a ukázala kde si mám sadnúť.

„Dobrý" zamrmlala som.

„Dobrý deň, slečna" usmial sa na mňa starší prešedivený doktor „Tak, čo vás trápi?"

„Noha, včera som spadla a trošku napuchla" vykoktala som zo seba.

„Na RTG ste boli?" stále sa usmieval.

„Nie" snažila som sa zdvihnúť volume hlasu.

„Ako to? Potom nemôžem zistiť čo z nohou máte" ozrejmil mi.

„Tak ja zase pôjdem" rýchlo som sa postavila a sykla od bolesti keď som sa postavila na nesprávnu nohu.

„Slečna, sadnite si, sestrička vás zoberie na RTG a potom sa hneď vrátite sem" upokojoval ma „Amanda? Zoberte slečnu na RTG" zakričal do vedľajšej miestnosti.

„Samozrejme, pán doktor" usmiala sa na neho sestrička a pomohla mi postaviť sa. Usadila ma na vozíček a odniesla na RTG.

Hneď ako som mala v rukách RTG som sa viezla naspäť k doktorovi, na chirurgiu.