Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

36. kapitola

Dotrepala som sa k dverám a otvorila ich. Ostala som zarazene stáť keď som pred dverami domu našla stáť Josha.

„Čo tu robíš?" opýtala som sa prekvapene.

„Chcem sa s tebou porozprávať" usmial sa na mňa.

„A o čom?" opýtala som sa zvedavo.

„O tom čo sa stalo na turné, pred ním ale hlavne o tom čo som ti povedal dnes na recepcii" behal očami všade dookola.

„Neviem či je to dobrý nápad. O chvíľu príde Louis a mala by som byť doma" snažila som sa vykrútiť.

„Prosím, bude to len chvíľa" hodil na mňa psie oči.

„Určite to oľutujem ale...hneď som späť" zavrela som dvere a vybehla hore schodmi. Vbehla som do svojej izby a otvorila šatník. Vytiahla som z nej džínsy, červené tričko a koženú bundu. Navliekla som to na seba a doslova som vybehla zo svojej izby a vtrhla do spálne.

„Idem na chvíľu von, keby prišiel Louis tak som hneď späť" usmiala som sa na nich.

„Kto prišiel?" pozrela na mňa mama.

„Katy" zaklamala som a už aj utekala dole schodmi. V predsieni som si ešte obula čierne converse a otvorila som dvere. Josh stál o niečo ďalej aby ho veľmi nebolo vidno zo spálne, keďže okno bolo otočené tak, že bolo vidno celú ulicu. Zapla som si koženú bundu a vykročila k nemu. Odlepil sa od stĺpu a v tichosti vedľa mňa kráčal.

„Tak hovor, nemám veľa času" začala som ja keďže on sa nechytal.

„Neviem čo ti mám povedať" zasmial sa.

„Vytiahol si ma von a nevieš čo mi máš povedať? Josh, ty si normálne idiot" zastala som na mieste.

„Neviem kde mám začať" pozrel na mňa ospravedlňujúco.

„Možno na začiatku by si mohol" zatiahla som ironicky.

„Keď si mi povedala, že si tehotná...zaspätkoval som, nevedel som čo mám robiť. Boli sme mladí, nemohli sme mať dieťa. Nemohol som ti až tak zničiť život, nechcel som aby si trpela viac ako už trpíš" hovoril.

„A preto si ma zmlátil hej? Lebo si si myslel, že to mi vôbec neublíži" pozerala som na neho ako keby ho práve pustili z blázinca.

„Bola to blbosť prvej triedy, uznávam ale v tej chvíli ma nič lepšie nenapadlo. Potom som zistil, že si v nemocnici a zotavuješ sa z toho čo som ti urobil. Nebolo mi všetko jedno ale bála si sa ma, nemohol som ísť za tebou a povedať ti, že všetko bude okey, že to už viackrát neurobím, že to bol len skrat. Nechal som ťa žiť si svoj život ale vždy som ti bol nablízku. Keď si utekala bol som s tebou, keď si sa hádala s mamou bol som s tebou, dokonca som bol niekedy pri tebe aj keď si len v noci spala" pokračoval vo svojom rozprávaní.

„Ty si ma sledoval?" vyhŕkla som.

„Dá sa to tak povedať" zasmial sa.

„Preboha, pokračuj" zalomila som rukami a ďalej počúvala jeho psychopatické reči.

„Potom som sa dozvedel, že s nami pôjdeš na turné. Nebol som nadšený, obával som sa ako zareaguješ keď zistíš, že som v kapele. Zo začiatku si sa mi vyhýbala najviac ako sa dalo ale vtedy v tej jedálni si ma zase vyviedla z rovnováhy. Bola si iná, zareagovala si na mňa ako som nečakal. Musel som ťa ešte v ten večer vidieť, preto som bol v tvojej izbe" snažil sa to zo seba čo najskôr dostať.

„A zase si ma udrel" poznamenala som.

„Nahnevala si ma a nevedel som ako inak ťa donútiť k tomu aby si ma počúvala" rozhodil rukami.