Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

28. kapitola

Po pristáti v Dubline som sa poobzerala okolo seba ale nikde som nemohla nájsť chalanov. Dokonca nikde neboli ani žiadne húfy kričiacich fanúšikov. Otáčala som sa okolo svojej osi ale nikde som ich nevidela. Bolo mi to čudné a tak som stála na mieste a čakala či sa niekto z nich neobjaví.

Uráčilo sa im dostaviť až po pol hodine, ktorú som strávila stepovaním v letiskovej hale.

„Ahoj láska" chytil ma zozadu Louis.

„Kde ste boli?" oborila som sa na neho.

„Niall bol hladný" odpovedal jednoducho.

„A to ste mu museli všetci robiť spoločnosť?" zdvihla som obočie.

„Boli sme sa najesť s ním" usmial sa nevinne.

„Vy ste sa boli najesť a mňa ste nechali stáť uprostred letiskovej haly?" pozrela som na neho prekvapene.

„Nemohli sme ťa nájsť a tak sme usúdili, že si asi niekam išla kde chceš byť sama" sklopil zrak.

„Už nikdy v živote neusudzuj" zavrčala som. Zobrala som si kufre a vybrala sa smerom von z letiskovej haly. Samozrejme, že pred tou už stálo milión fanúšikov. So sklopenou hlavou som prešla k auta a nasadla. Tam som čakala kým chalani vybavia čo musia. Do auta si hneď za mnou sadol aj Paul.

„Čo tu robíš?" opýtala som sa.

„Sedím?" zasmial sa.

„Prečo nie si vonku pri nich?" ukázala som hlavou von oknom.

„Majú tam všetkých ochrankárov, mňa nepotrebujú" usmial sa na mňa „Beth?" ozval sa po chvíľke ticha.

„Áno?" otočila som hlavu k nemu.

„Viem, že s tým asi nebudeš súhlasiť, ale nechcem aby si bola teraz na izbe s Louisom" vysypal zo seba.

„Prečo?" opýtala som sa prekvapene.

„Viem, že k sebe máte naozaj blízko a nechcem aby sa stalo niečo, čo potom budete obaja ľutovať. Prosím ťa, nehnevaj sa na mňa a pokús sa to urobiť" hodil na mňa smutný pohľad.

„Nič také sa nestane Paul, dávame si pozor, ale ak ťa to upokojí tak pár dní budem na izbe s niekým iným" usmiala som sa.

„Ďakujem" pozrel na mňa vďačne.

„V pohode" zasmiala som sa. Hneď po tom sa do auta nasačkovali všetci ostatní chalani. Usadili sa a mohli sme vyraziť do hotela. V hoteli sme boli do pol hodiny. Vystúpili sme a náhlili sa do vestibulu. Paul išiel vybaviť izby a my ostatní sme sa usadili do kresiel. Keď prišiel Paul v ruke držal kľúče od izieb ale nikomu ich zatiaľ nedal.

„Chcem aby ste sa rozdelili do izieb po dvoch" pozrel na mňa akoby sa bál, že som si to rozmyslela. Louis sa automaticky prihrnul ku mne a chytil ma okolo pásu. Jemne som sa mu vykrútila a pozrela mu priamo do očí.

„Prepáč, ale teraz spolu na izbe nebudeme" vysypala som zo seba čo najrýchlejšie.

„Prečo?" pozrel na mňa prekvapene.

„Pretože to nechcem" pripojil sa aj Paul.

„Ale mne je jedno čo ty chceš, ja chcem byť na izbe s Beth" pozrel na neho nevrlo.

„Louis prestaň, vydržíš jednu noc bezo mňa" pohladkala som ho po líci.

„Nevydržím" zafňukal.

„Vydržíš, budem pri tebe a do izby sa pôjdem len vyspať" usmiala som sa na neho.

„Tak dobre" vydýchol napokon.