Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

49. kapitola

Bethany

Po tom čo som mame oznámila, že s Noahom ostávame už nastálo žiť v Calgary zlomil sa vo mne aj posledný záchytný bod. Bolelo to, tak veľmi bolela strata jediné človeka, ktorý ma podržal v každej situácií. Vždy keď som to potrebovala stál vedľa mňa. Keď som si predstavila čo som mu svojim odchodom spôsobila chcela som sa vrátiť. Miliónkrát som mala zbalené kufre a stála pri dverách so slzami v očiach ale Noah ma vždy zastavil.

„Nemôžeš sa vrátiť, zlomí ho to ešte viac ako tvoj odchod" vravieval mi a mal pravdu, ak by som sa vrátila a narušila Louisov nový život nikdy by mi to neodpustil.

Milovala som ho až príliš na to aby som mu znova dokázala tak neskutočne ublížiť. On bol mojím záchytným bodom. On bol tým čomu sa hovorí láska až za hrob. Nikdy som si neodpustila, že som ho tak zákerne zradila. Mohli mi hovoriť, že to bolo pre jeho dobro, ja som sa nedokázala zmieriť s tým, že ho už nemám vedľa seba, a že on pre mňa plače po nociach.

Nevedela som o ňom nič a aj keď som v televízore zahliadla niečo z jeho života moja bolesť sa zväčšovala. Prehlbovala moju dieru, ktorá sa nachádzala uprostred mňa. V každom rozhovore vyzeral byť taký strhaný a smutný, že vo mne to spôsobovalo stále väčšie a väčšie výčitky svedomia.

Noah sa ma snažil z toho dostať ale nedarilo sa mu to. Jedlo som do seba pchala len násilím a aj to len preto aby som nezabila svoje vlastné dieťa. Každá jedna prehliadka u doktora bola rovnaká. Dostala som krik, že nejem a ak neprestanem po nociach plakať zabijem si dieťa.

Napočudovanie som po poslednej návšteve lekára plakať prestala a začala jesť ako normálna tehotná žena. V ôsmom mesiaci tehotenstva som konečne dosiahla doktorom požadovanú váhu.

Mala som mesiac na to aby som sa dala dokopy a pripravila sa na rolu matky.

Vtedy sa začal ten najhorší mesiac v mojom živote. Veľa zmien naraz, to nebolo nič pre mňa.

Noah mi pomáhal najviac ako sa dalo. Prestal pracovať ako nájomný vrah a otvoril si malú kaviarničku, do ktorej prijal veľa ľudí, ktorí mu boli ako druhou rodinou. Takýmto spôsobom som si našla veľa nových priateľov, ktorí sa mi tiež snažili pomôcť najviac ako to len išlo. Ja som sa starala o Lucy a snažila sa jej nahradiť aspoň z časti matku.

Mesiac plný zmien som zvládla bez väčších ťažkosti. Potom však nastal deň kedy som mala na svet priviesť svoj malý poklad.

Pôrod prebehol naozaj bez ťažkostí a v momente ako som svojho chlapčeka dostala do rúk, vedela som, že bude celý Louis. Očká mu hravo svietili, presne tak ako jeho otcovi a aby toho nebolo málo, mal ich presne takej istej farby ako on.

Už od prvej chvíle som vedela, že môj malý chlapček, ktorému som dala meno Thomas, mi bude stále pripomínať o čo som prišla. Bude mi pripomínať čo som nechala doma v Londýne, čoho som sa vzdala len pre jeho vlastné dobro.

Svoj malý poklad som sa snažila vychovávať tak aby mu čo najmenej chýbal otec. Vedela som síce, že raz príde deň kedy sa začne vypytovať a vedela som aj, že raz, keď bude dospelý bude chcieť svojho otca nájsť. Bola som s touto predstavou zmierená a jediné čoho som sa bála, bola reakcia Louisa na zistenie, že som s ním bola tehotná a aj napriek tomu som ušla od neho čo najďalej.

Každý rok som chodila domov na Vianoce a každý rok som počúvala tú istú, už pre mňa obohratú, pesničku.

„Zober Thomasa do Doncasteru a povedz Louisovi, že je otcom. Ak mu to nepovieš ty, povieme mu to my. Vieš ako ten chlap kvôli tebe trpí? Vieš ako sa tvojou stratou trápi? Nikto mu nevie pomôcť, nedokážu z neho dostať čo i len pol slova a ty si tu spokojne sedíš a usmievaš sa na nás. Ako môžeš byť šťastná keď on tak trpí?"

Bola som nútená počúvať to z Paulových úst každý jeden posratý rok. Po príchode domov, do Calgary, som bola za každým zdeptaná ako nikdy. Stále dookola som padala až na samé dno a kým som sa z neho dokázala dostať znova som tam kvôli nemu padla.

Nikdy som nechcela aby Louis trpel ale mala som na výber? Mala som ho nechať zomrieť len preto lebo bol láskou môjho života? Ani jeden z nich nevedel čoho bol Josh schopný a keď si raz zaumienil, že nás rozdelí tak by to urobil za každú cenu. Aj keby bola cena tak vysoká. Naozaj si mysleli, že nechám Louisa zomrieť? Nikdy by som toho nebola schopná. Nebola by som schopná žiť s vedomím, že zomrel kvôli môjmu zlému rozhodnutiu. Už ho raz skoro zabil, nemal by problém urobiť to znova. A tomu som sa chcela vyhnúť. Oni ani len nevedeli prečo som sa s Louisom rozišla, tak ako mohol byť Paul tak bezcitný a vyhadzovať mi na oči čo som sama veľmi dobre vedela?

Vedela som, že trpí a preto som ja trpela dvojnásobne. Trpela som pre jeho stratu a trpela som preto, že som vedela čo a ako sa cíti.

Nikdy nám nebolo súdené byť spolu a teraz to už viem. Milujem Louisa a nikdy ho milovať neprestanem ale musela som sa naučiť žiť bez neho. Musela som byť silná a žiť pre môj malý poklad.

Bola som pri jeho prvých krokoch a pri jeho prvých slovách a vedela som, že jedného dňa bude môj malý drobec šťastnejší ako som bola ja.

Priala som si aby nikdy nezažil toľko sklamania v láske ako ja.

Našla som síce svojho princa na bielom koni ale až teraz som pochopila, že život nie je rozprávka. V živote nevyhráva zlo nad dobrom, väčšinou je to bohužiaľ naopak a záleží len na ľuďoch ako sa k tomu postavia.

Ja som si vybrala cestu, ktorá ma nikde nezaviedla. Ocitla som sa uprostred púšte a nevedela kam sa pohnúť ďalej. Doteraz sa neviem pohnúť ďalej. Vrátiť späť sa nemôžem a dopredu kráčať nedokážem.

Ak v sebe ľudia ako ja nájdu tú silu pokračovať ďalej, vyhrali. Vyhrali to na plnej čiare. Stačí len vzhliadnuť do hĺbky svojej duše a povedať si: „Teraz je čas začať od znova a lepšie ako vtedy."