Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

31. kapitola

„Čo odo mňa chceš Niall?" vytrhla som sa z jeho zovretia a odkrivkala ku stoličke.

„Viem čo som včera urobil" usmial sa pripečene.

„A?" zasmiala som sa.

„Nikomu to nepovieš" pomaly sa ku mne začal približovať.

„A čo ak poviem?"  usmiala som sa škodoradostne.

„Nepovieš" zakričal a strelil mi facku.

„Prestaň ma mlátiť" vrátila som mu facku.

„Prestaň Beth, nie som ten za koho ma máš" chytil mi ruku.

„Nedotýkaj sa ma Niall, nikomu nič nepoviem ale nikdy viac sa ma nedotkneš" vytrhla som si ruku a odstrčila ho od seba.

„Ako myslíš" otočil sa mi chrbtom a vypochodoval zo šatne. Ostala som tam stáť opretá o zrkadlo a predychávala tento výjav. Bolo to...ani opísať slovami to neviem. Bolo to niečo čo som neočakávala. Bola som pripravená na možnosť, že si to Niall bude pamätať ale nikdy by som nepovedala, že mi za to strelí facku. To som až taký hrozný človek, že si zaslúžim každý deň minimálne jednu facku? zamyslela som sa. Bolo to celé na nevydržanie. Vedela som čo môžem očakávať od Josha ale práve sa mi do života zamontoval aj iný votrelec. Nemôžem to nechať len tak, bez povšimnutia, ale nemôžem to ani nikomu povedať. Ak to poviem Louisovi riskujem rozpad skupiny, ak to poviem Paulovi riskujem Niallov život. Nech to poviem hocikomu vždy niečo stratím a ja mám pocit, že strácania bolo už naozaj dosť. Musím na to zabudnúť, alebo to aspoň nejakým spôsobom vytesniť z hlavy....

Z mojich myšlienkových pochodov ma vytiahlo až otvorenie dvere a následne závažie na nohách.

„Beeeeth" zakričala z plných pľúc Lux.

„Ahoj Luxi" pohladkala som ju po hlávke a usmiala sa na ňu.

„Kde je Hely?" pozrela na mňa.

„Niečo si išiel vybaviť ale o chvíľu sa vráti" odpovedala som jej a v tom sa otvorili dvere a do šatne naklusali všetci piati vrátane Harryho „Pozri sa, práve prišiel" zasmiala som sa a pozrela na Harryho.

„Helyyy" zakričala Lux a hodila sa mu okolo krku. Ten si ju zdvihol na ruky a jemne ju objal.

„Tak čo princezná, ako sa máš? Mama poslúcha?" žmurkol na Lou.

„Nechte mi dovolit chodit za tebou" posťažovala sa.

„Ale Lux, daj Harrymu pokoj. On má svoj život" pokarhala ju Lou.

„Lou prestaň, dobre vieš, že na vás dve si vždy nájdem čas" natiahol sa za ňou a pritiahol si ju k sebe.

„Občas mám pocit, že Lux je tvoje dieťa a nie Tomovo" zasmial sa Louis. Všetci sme na neho pozreli a otvorili oči dokorán.

„Ďakujem ti Louis" ozval sa od dverí Tom.

„Prepáč" zdvihol obranne ruky.

„Poď k ockovi maličká" slovo „ocko" poriadne zdôraznil hľadiac pri tom na Louisa.

„Ty si môj ocko, vsak?" pozrela na neho múdro Lux.

„Jasné, že som tvoj ocko anjelilk. Louis len tak trepal do vetra ako vždy" usmial sa na ňu Tom.

„Bože, Louis, ty vieš vždy takú hovadinu vypotiť" chytila sa za hlavu Lou.

„Nechajte ho, on za to nemôže" zasmiala som sa a pritiahla si Louisa k sebe.

„Aspoň niekto si ma obráni" pritlačil sa ku mne a objal ma.

„Ty musíš byť Louisová nová priateľka" usmial sa na mňa Tom.

„Nová ako nová" zasmiala som sa.

„Sme spolu už viac ako dva mesiace" odul sa Louis.

„No prepáč, ale nikto mi ju doteraz nepredstavil" obraňoval sa Tom.

„Poď sem Beth" zahlásila Lou „Miláčik, toto je Louisov poklad Bethany. Bethany, toto je môj poklad Tom" usmiala sa na neho.

„Teší ma" vystrela som ruku a on mi ňou potriasol.

„Aj mňa teší, dúfam, že ho schladíš" zasmial sa a žmurkol na mňa.

„Pracujem na tom ale veľmi sa mi nedarí" vrátila som mu.

„Prestaňte sa o mne baviť ako keby som tu nebol" znova sa odul Louis.

„Bože prestaň, si ako malý" zasmiala som sa.

„Malý? Veď dobre, ja ti to ešte pripomeniem" oduto sa otočil a odpochodoval do haly.

„Čím som si to zaslúžila?" zalomila som rukami a všetci sa zborovo rozosmiali.

„Mali by ste ísť na skúšku" nadhodil Tom.

„Už ideme" usmial sa Zayn a všetci postupne odišli do haly. Harry sa ešte pri dverách otočil a pozrel na mňa.

„Mohla by si na chvíľu?" hodil na mňa psie oči.

„Idem" usmiala som sa a pomaly krivkala za ním.

„Čo sa ti stalo?" opýtal sa ma a ukázal na nohu hneď ako sa za nami zatvorili dvere.

„Spadla som" odfrkla som „Čo si chcel?" usmiala som sa.

„Volal som s Pey" zašepkal.

„A? Ako to dopadlo?" vyzvedala som.

„Povedala mi, že ospravedlnenie prijíma ale chce sa so mnou porozprávať osobne" sklopil zrak.

„Veď to je výborné, alebo nie?" pozrela som na neho.

„Je to úžasné, znova ju uvidím ale bojím sa" pripustil.

„Čoho sa bojíš?" zdvihla som mu hlavu a pozrela mu do očí.

„Odmietnutia, sklamania...a ktovie čo všetko sa ešte môže stať" rozhodil rukami.

„Ak to neskúsiš budeš ľutovať, to som ti už predsa povedala. Risk je zisk a toho sa drž. Kedy ideš za ňou?" opýtala som sa.

„Ona príde za mnou" usmial sa.

„Čože? Kedy?" zasmiala som sa.

„Povedala, že v čase keď budeme mať koncert v Paríži bude tam tiež, a že by sa rada prišla pozrieť na koncert ak by som chcel" rozžiaril sa.

„A ty si samozrejme chcel a ak pôjde všetko podľa plánu možno už na koncerte budeš šťastne zadaný" štuchla som ho do ramena.

„Myslíš, že by to mohlo vyjsť?" pozrel na mňa spýtavo.

„Ktorá by odolala Stylesovi?" zasmiala som sa.

„Ale ona je iná" usmial sa.

„Ja viem, je špeciálna pretože si získala tvoje srdce bez toho aby sa o to čo i len trošku snažila" usmiala som sa.

„Presne tak ako ty Louisa" vrátil mi.

„Prestaň, medzi nami to bolo iné" zatiahla som sa rozosmiala sa.

„Kravina, bolo to presne také isto. Nezabúdaj, stále sme s Louisom najlepší kamaráti" žmurkol, objal ma a odkráčal na stage.

Pomalým krokom som sa vrátila do šatne chalanov a usadila sa vedľa Toma a Lux. Nevnímala som ich, rozmýšľala som o všetkom tom čo mi Harryho povedal. Nech si šťastný, vyslala som myšlienku k nebu a začala sa venovať malej Lux, ktorá mi nedala pokoj so svojimi zvedavými otázkami.