Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

19. kapitola

„Kam ideš?“ opýtal sa opatrne.

„Domov“ vybrechla som.

„Počkaj“ chytil ma za ruku.
„Nech ťa to ani len nenapadne“ zvrieskla som.

„Ale...“ začal.

„Čo ale? Kedy si sa mi chystal povedať, že máš priateľku?“ vrieskala som na celú chatu.

„Teraz“ sklopil zrak.

„Tak teraz“ zatiahla som „Vieš čo Louis? Choď do riti“ posledný krát som brechla a otočila sa.
„Nechaj ma nech ti to vysvetlím“ žobronil cestou po schodoch.

„Nechcem nič počuť a už vôbec nie tvoje vysvetlenia“ odpovedala som mu.
„Prosím“ pokúsil sa ma ešte raz zastaviť.

„Ak ma nepustíš prisahám, že to oľutuješ“ pozrela som na neho pokojne.

„Nepustím ťa“ pevne sa postavil medzi dvere.

„Vypadni Louis“ vzdychla som si.

„Nie“ pokrútil hlavou.

„Bože ty si taký idiot“ skríkla som a hodila po ňom tašku.

„To bolelo“ pozrel na mňa prekvapene.

„Nezájem, vypadni od tých dverí“ priblížila som sa k nemu.
„Prepáč ale ak to nejde po dobrom tak to pôjde po zlom“ odtrhol sa od dverí a prehodil si ma cez plece.

„Polož ma na zem“ búchala som ho päsťami do chrbta a kopala nohami.

„Prestaň sa metať“ capol mi po zadku.

„Zabijem ťa keď ma zložíš“ poriadne som ho buchla po chrbte.

„Nečakajte na nás s večerou, dnes to vidím na dlhý rozhovor“ začula som v jeho hlase smiech.

„Nenávidím ťa Tomlinson“ zjapala som na neho.

„Ja ťa milujem ale to už vieš“ zasmial sa a otočil sa chrbtom k ostatným. Mne sa naskytol pohľad na prekvapené tváre dievčat a vyškerené tváre chlapcov. Louis so mnou na chrbte vybehol hore schodmi a vletel do izby. Zamkol za nami dvere a kľúč si skryl do nohavíc. Hodil ma na posteľ a sadol si vedľa mňa. Okamžite som sa stiahla k nohám postele a sledovala ho ako šelma pripravená na útok.

„Upokoj sa a poď bližšie“ natiahol ku mne ruku.
„Nedotýkaj sa ma“ capla som ho po nej.

„Fajn ale aspoň ma vypočuj“ pozrel na mňa pohľadom týraného zvieratka.

„Hovor“ zavrčala som zmierlivejšie.

„El je naozaj len moja bývalá priateľka“ zašepkal.

„Pezz hovorila niečo iné“ zmiernila som teraz už úplne svoj tón.

„Tie dve sú najlepšie kamarátky, vedia o sebe všetko a...“ snažil sa pokračovať ale stopla som ho.
„Ty si taký debil! Ako mi toto môžeš povedať? Ak Pezz vie všetko tak mi z toho logicky vyplýva, že má viac ako len pravdu“ znova som zvýšila hlas.

„Nemyslel som to tak“ vzdychol si.

„Čo mi ešte povieš? Prečo ste sa rozišli a čo robí dole?“ zasypala som ho otázkami.

„Chcem ti to vysvetliť, tak ma počúvaj a nezastavuj ma. Dôvod nášho rozchodu ti povedala Pezz, buď ticho, ale to neznamená, že pre mňa stále znamená to čo aj pred tým. Áno rozišli sme sa pretože som ju chcel uchrániť, povedal som buď ticho, ale už ju dávno nemilujem a ona to vie. A prečo je tu? Pretože ju chalani pozvali, neviem prečo, netuším to ale ja ju už nemilujem. Ty si jediná osoba na tomto svete, ktorú momentálne milujem a milovať budem až do svojho konca“ dorozprával a teraz keď som mu mala niečo povedať som zostala ticho „Povedz niečo, hocičo“ prisunul sa ku mne a čakal.

„Wait“ zašepkala som a vybrala sa k dverám „Kľúč“ obrátila som sa k nemu a počkala kým mi ho podá. Odomkla som dvere a s Louisom za pätami som zletela dole schodmi. Všetci sedeli na pohovke a čakali na náš príchod. Keď ma zbadali postavili sa a spýtavo na mňa pozreli.

„Sadnúť!“ rozkázala som, poslúchli ma a zo zatajeným dychom čakali čo od nich chcem „Čo tu robí?“ hodila som hlavou na El „Nič proti tebe, nevadíš mi ale no však chápeš“ vysvetlila som jej.

„Ani nie“ zamrmlala.

„To je jedno, dozvieš sa“ usmiala som sa naspäť sa vrátila pohľadom na ostatných „Nikto nič?“

„Možno ja...“ prihlásil sa Harry ako v škole.

„Počúvam“ zastala som na ňom pohľadom.

„Mysleli sme si, že by sa mohli dať zase dokopy, tak sme ju pozvali“ vysypal zo seba.

„Čo?“ pozreli na neho Louis s El.

„Počuli ste, milovali ste sa tak veľmi, že sme mysleli, že je to dobré rozhodnutie. Stále sa milujete, vidieť vám to na očiach“ postavil sa Harry.

„Ehm-ehm..“ odkašľala som si.

„Keby ste vy dvaja neboli spolu tak by sme mali staro-nový pár“ pozrel na mňa ospravedlňujúco.

„Tým mi chceš povedať, že je to moja vina?“ preskočil mi hlas o oktávu vyššie.

„To som nepovedal“ pozrel na mňa vystrašene.

„Dobre toto nemá význam“ ozvala sa El.

„Čo?“ pozreli sme na ňu všetci prekvapene.

„Už sa k nemu nechcem vrátiť. Prepáč Louis, ale už by to nešlo, mám priateľa, s ktorým som šťastná“ slovo ʹšťastnáʹ zvýraznila a pozrela pri tom na Pezz.

„Ja viem a som rád pretože aj ja som šťastný“ chytil ma za ruku a pritiahol k sebe.

„Nechaj ma“ odstrčila som ho do seba.

„Dobre teraz asi nie moc šťastný ale ľúbim ju a ona to vie“ usmial sa.

„Idiot“ zamrmlala som.

„A takto mi preukazuje lásku“ capol mi po zadku.

„Ešte raz sa ma dotkni a polámem ti ruku“ zavrčala som.

„Dobre dosť vy dvaja“ zasmiala sa Pezz.

„Neviem čo tu riešite, ja s Liamom máme úplne dokonalý vzťah. Obaja si môžeme robiť čo chcem bez toho aby to niektorému z nás vadilo“ všetci sme sa otočili na Sophiu a vypleštili oči.

„Vieš o tom, že si sa mi práve priznala, že ma podvádzaš?“ zaklipkal očami Liam.

„To som neurobila, veď vieš, že ťa milujem“ zaklipkala svojimi umelými mihalnicami a prešla mu nechtom cez celé stehno.

„Dogrcám sa“ prevrátila som očami.

„Závidíš“ zapišťala.

„A čo?“ pozrela som na ňu.

„Že on nie je v posteli taký dobrý ako Liam“ zdvihla nos dohora.

„Louis je to najlepšie čo som doteraz v posteli mala“ vyštekla som a až potom mi došlo, že to bolo nahlas „Do pekla...“ zanadávala som.

„Neverím ti“ vyvalila na mňa oči.

„Chceš skúsiť?“ nadhodila som ako keby mimochodom.

„Ak dovolíš“ usmiala sa.

„No fúj...“ pozrela som na ňu prekvapene a postavila sa pred Louisa „Dotkneš sa ho a polámem ti ruky, nohy“ ozrejmila som jej.

„Ale to bude bolieť“ pozrela na mňa zhrozene.

„No naozaj? Nehovor“ takto sme sa vadili ešte ďalšiu hodinu. Divila som sa Liamovi prečo je s takou čupkou ale ak to bolo preto, prečo som si myslela, že to je tak to bolo ešte horšie ako som v prvej chvíli predpokladala a nemal ani moc dobrý vkus.