Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

13. kapitola

Vybehla som za ním a rozkričala sa na celé poschodie.

„Louis, stoj!" prosila som ho zúfalo.

„Zabijem ho!" otočil sa ku mne a vražedne na mňa pozrel.

„Nemôžeš, prosím, vráť sa so mnou do izby" došla som k nemu a chytila ho za ruku.

„Nerob mi to" pozrel mi do očí.

„Prosím" potiahla som ho za ruku.

„Dobre" rezignoval a vrátil sa so mnou do izby. Zatvorila som za nami dvere a opäť ho chytila za ruku. Ťahala som ho až k mojej posteli a pohľadom mu naznačila aby si sadol. Keď tak urobil sadla som si oproti nemu do tureckého sedu a zahľadela sa na neho.

„Nemôžeš mu povedať, že to vieš. Louis, ak to urobíš, bude to ešte horšie" pozrela som na neho zúfalo.

„Beth, to odo mňa nemôžeš žiadať" chytil ma za ruku.

„Povedal si mi, že ak sa budem cítiť najhoršie a bude mi do plaču mám prísť za tebou a ty ma podržíš, teraz je tá chvíľa. Potrebujem ťa, Louis" spustili sa mi slzy.

„Poď sem" pritiahol si ma k sebe a stiahol nás oboch na posteľ.

„Sľúb mi, že neurobíš nič" smrkla som.

„Beth, ja..." zajachtal.

„Nie Louis, sľúb mi to" vystrela som sa na posteli a pozrela na neho prosebne

„Nič mu nespravím, ani mu nepoviem, že to viem" znova si ma k sebe pritiahol.

„Ďakujem" objala som ho.

„Neďakuj mi" pritiahol si ma k sebe bližšie a oboch nás zakryl dekou. Pritúlila som sa k nemu a bezútešne mu plakala do trička. Nič nehovoril, celý čas bol ticho a hladkal ma aby ma upokojil. Nakoniec som po pol hodine nepokojne zaspala. Cítila som sa bezpečne ale bála som sa čo sa stane Louisovi keď na to Josh príde.

Keď som sa zobudila a ponaťahovala, zistila som, že vedľa mňa už nikto neleží. Sadla som si na posteľ a porozhliadla sa okolo seba. Louisa som nikde nevidela. Prvé čo ma napadlo bolo, že išiel za Joshom. Začala som panikáriť, vyskočila som z postele a bežala otvoriť dvere na izbe. Vybehla som z izby a zamierila si to rovno do izby Josha. Zdvihla som ruku, že zaklopem keď sa za mnou ozval Louis.

„Čo tu robíš?" opýtal sa ma, rýchlo som sa otočila a pozrela na neho. V rukách držal podnos s raňajkami a očarujúco sa na mňa usmieval.

„Bála som sa" priznala som sa mu.

„Prečo?" pozrel na mňa nechápavo a otočil sa aby mohol odkráčať do našej izby.

„Že si išiel za Joshom" zašepkala som.

„Sľúbil som ti, že to neurobím. Začni mi veriť" položil pod nos na stolík a otočil sa ku mne.

„Čo to je?" ukázala som prstom na podnos.

„Raňajky, pre teba" chytil ma za ruku a pritiahol k sebe.

„Prečo?" opýtala som sa začudovane.

„Pretože by si sa nestihla naraňajkovať. Už odchádzame na koncert" usmial sa.

„Louis, to si nemusel robiť, najedla by som sa v zákulisí" zasmiala som sa.

„Ale ja som ťa chcel prekvapiť" brnkol mi po nose.

„Prekvapil si ma, naozaj" vymámila som sa z jeho zovretia a obzrela si jedlo na tácke. Toasty s džemom, džús a ružička vo váze. Zobrala som si jeden toast a vykročila ku kufru.