Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

48. kapitola

LOUIS

Ten čas strávený bez nej bol najhorší v mojom živote. Nikdy by som nebol povedal, že jeden človek dokáže zniesť toľko bolesti naraz. Každá spomienka na ňu, každá jej fotka, hocičo čo mi ju len matne pripomenulo mi trhalo srdce. Nedokážem slovami opísať ako veľmi to bolelo a stále bolí. Stratil som ju nevedno prečo a jedinou otázkou, ktorá ma doteraz budí zo sna je: Prečo? Prečo sa to stalo? Odpoveď nepoznám.

Tak rád by som ju znova zahliadol, možno len niekde v dave, alebo len počul jej zvučný hlas v telefóne. Nikto o nej nič nevedel a tí čo vedeli to predo mnou zatĺkali najviac ako sa len dalo. Videli ako trpím a nedokázali mi pomôcť aj keď sa veľmi snažili. Pokúšali sa ma rozveseľovať všemožnými spôsobmi. Mal som prechodené snáď už všetky zábave parky, zoologické záhrady a iné miesta vo Veľkej Británii, ktoré navštevujú väčšinou deti alebo zamilované páry ale nič nepomáhalo. Nedokázal som sa úprimne usmiať, nedokázal som byť šťastný.

Po príchode do Holmes Chaple som sa uzavrel do seba. Paul úplne zrušil naše turné a chalani boli pri mne dennodenne, ale ani jednému z nich sa nepodarilo zo mňa dostať čo i len jediné slovo, dokonca som nevyronil ani jedinú slzu. Bál som sa hovoriť o tom čo prežívam. Bál som sa ukázať svoje pocity ľuďom okolo seba. Vedel som čo by mi povedali a presne to som počuť nechcel. Nechcel som počuť, že to jedného dňa prejde a všetko bude znova dobré. Nemohol som to počúvať stále dookola a dookola. Psychicky by som to nezvládol.

Svoju bolesť som vyjadroval pomocou našich piesni, no niekedy mi už nepomáhali ani tie. Chodil som ako telo bez duše, nejedol som, nepil som, vyhladoval som sa na smrť.

Dvakrát som sa do nemocnice ešte musel vrátiť. Nie preto žeby som si nejako ubližoval alebo žeby som sa chcel zabiť, alebo žeby sa mi znova potrhali stehy. Bolo to preto lebo ani chalani a ani moji rodičia nevedeli ako do mňa dostať nejakú výživu, hocijakú normálnu stravu. Pre moje vlastné dobro ma radšej zobrali do nemocnice kde som ju dostával vo forme infúzií.

V tom čase mi bolo úplne jedno či zomriem alebo sa mi niečo stane. Nemyslel som na nikoho a na nič okrem nej. Jediné po čom som túžil bolo znova vidieť úsmev na jej tvári, ktorý patril iba mne. Chcel som cítiť jej horúce pery na tých mojich ale nikdy viac som sa toho nedočkal. Nikdy som už nevidel to, čo ma na nej tak priťahovalo. Nikdy viac som sa jej už nedotkol tak intímne ako do tej nehody. Nikdy viac som už nevidel ani len najmenšiu časť jej samej.

Musel som sa naučiť žiť svoj vlastný život. Život, v ktorom ona nebola. Život, v ktorom nebol človek, ktorého som tak zúfalo potreboval. Musel som sa naučiť zvládnuť to bez nej. Bol som prinútený naučiť sa usmievať aj cez tú bolesť, ktorú mi spôsobila.

V tú dobu nastali tie najhoršie chvíle môjho života ale zvládol som to. Povedal by som, že som to zvládol bravúrne. Naučil som sa žiť po boku inej ženy a byť s ňou šťastný aj napriek tej veľkej diery uprostred.

Gemmu som ľúbil, ale nikdy mi nenahradila Beth. Porovnával som ich vždy, všade, za každých okolností a v každom ohľade vyhrávala Beth, až na ten jeden.

Gemma pri mne stála keď som to najviac potreboval, keď ma ona opustila. Počkala kým som sa zmieril s tým, že Beth už nikdy neuvidím, trávila so mnou toľko času ako sa nikomu od mojej straty nepodarilo. Dokázala si ma získať aj napriek tomu, že som si už viac žiadnu ženu nepustil k sebe tak blízko aby si mohla ukradnúť moje srdce. Gemma bola jednou z mála ľudí, ktorý ma v tú dobu vedeli rozveseliť. Miloval som na nej ten jej večný úsmev na tvári, to ako ma vždy vedela rozosmiať čo i len jedinou hlúpu grimasou. Miloval som ju celú.

Bola to sestra môjho najlepšieho kamaráta, ktorú som naozaj úprimne ľúbil, no aj cez to všetko som ju vedome podvádzal. Možno to nebolo podvádzanie v pravom slova zmysle ale celé mi to tak pripadalo.

Veľakrát som jej chcel povedať, že to medzi nami nemá význam, že so mnou nikdy nebude šťastná ale neurobil som to. Potreboval som ju, potreboval som ju k svojej existencií. Potreboval som aby ma niekto držal pri živote a ona bola jedinou osobou, ktorej sa to ako tak podarilo. Poslať ju preč by bola najväčšia chyba akej by som sa bol dopustil.

Po roku chodenia s Gemmou som ju požiadal o ruku. Možno som mal sebecké dôvody ale musel som si ju udržať za každú cenu aj keď viem, že by ma nikdy neopustila. Ľúbila ma a dobre vedela, že mi nikdy nenahradí Beth, bola s tým zmierená a aj cez to všetko ma naozaj ľúbila. Tak isto som ľúbil aj ja ju, len s tým rozdielom, že Gemma nikdy nebola u mňa na prvom mieste tak ako ja u nej. Veľmi som sa snažil naučiť sa Gemmu ľúbiť aspoň z polovice tak ako Beth ale nepodarilo sa mi to. Zato som jej dával všetko čo som mohol. Zniesol by som jej aj modré z neba a nikdy ju neopustil. Každý deň som jej hovoril ako veľmi ju ľúbim a neklamal som. Ľúbim Gemmu, ale keď raz vo svojom živote stretnete tú pravú už na ňu nikdy nezabudnete.

Bojoval som zo svojimi pocitmi tak dlho a vybojoval si vlastnú vojnu, z ktorej som možno nevyšiel ako víťaz ale naučil som sa jedno:

Aj cez všetku tu bolesť, cez všetky tie zlé dni, cez celé to utrpenie, ktoré vás sprevádza životom musíte ostať silný. Musíte veriť v samého seba a v to, že všetko zlé je na niečo dobré. Musíte veriť, že niekde tam je človek, ktorý čaká len na vás a na to aby vám mohol pomôcť vo vašich najhorších životných situáciách.

Možno toho človeka máte celý čas pri sebe a ani o tom neviete.

Možno je to ten človek, o ktorom si myslíte, že vás nepozná a nemôže vám pomôcť.

A možno je to úplne neznámy človek, ktorého ste doteraz nespoznali.

Všetko je to len o tom ako svoj život vidíte vy a ako vidíte sami seba.

Nikto vám nesľubuje šťastný život po boku milovanej osoby a nikto vám nehovorí aby ste žili v temnote. Niektorí z vás si vyberú zlatú strednú cestu, iní zase život, ktorý im neprinesie nič dobrého ale ostanú tu aj takí ľudia, ktorí presne vedia čo od života chcú a idú si za tým aj cez mŕtvoly.

A možno môj príbeh o láske nemal šťastný koniec, ale to neznamená, že ten tvoj nebude iný a neprežiješ nádherný život po jej boku.