Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

50. kapitola

O 2 roky neskôr:

„Mami? A môžem babke ukázať čo som od Ježiška dostal tento rok?" pýtal sa ma Thomas už asi po stýkrát počas cesty autom z letiska.

„Anjelik, povedala som ti, že áno. Načo by sme to sem inak ťahali?" otočila som sa k nemu dozadu a usmiala sa na neho.

„Nechaj ho Beth, nech sa teší" usmial sa na neho v spätnom zrkadle aj Noah.

„A my kam zatiaľ pôjdeme?" zisťovala Lucy situáciu.

„Môžeš ísť s nami ak chceš" usmiala som sa na ňu.

„Mohla by som? Oci prosííííím, tak dlho som už nevidela tetu Barbaru" prosíkala.

„Nebude ti to vadiť?" pozrel na mňa Noah so zdvihnutým obočím.

„Jasné, že nie a ty si aspoň vybavíš všetky potrebné papiere" usmiala som sa.

„Tak dobre ale budeš poslúchať" zastavil auto pred domom mojich rodičov a pozorne sa zahľadel na Lucy.

„Ďakujeeeeeeeeeeem, si ten najlepší ocko na Zemi" zapišťala Lucy a vyskočila z auta. Rozbehla sa k dverám domu a čakala kedy dôjdem aj ja s Tommom.

„Dávajte na seba pozor, večer sa po vás zastavím, ale ak by sa za ten čas niečo stalo volaj a som tu ako na koni" usmial sa Noah.

„Neboj sa, si moja predvoľba číslo jedna" pobozkala som ho na líce a vystúpila som. Otvorila som zadné dvere a vybrala Tomma zo sedačky „Tak poď drobec" chytila som ho za malú rúčku a kráčala s ním k dverám domu.

„Ja nie som drobec" zatváril sa urazene.

„Tak prepáč ty môj veľký chlap" zobrala som ho na ruky a silno ho objala. Obmotal si svoje rúčky okolo môjho krku a vlepil mi veľkú pusu na líce.

„A budem mohol ísť aj tam?" ukázal prstom za mňa. Otočila som sa a musela som sa pousmiať. Ukazoval na park, hneď pred naším domom. V tom parku som strávila celé svoje detstvo, bola som tam keď som vtedy odchádzala na turné a tak isto som tam bola aj keď zomrel môj otec.

„Zoberiem ťa tam" sľúbila som mu a všetci traja sme vošli do domu. Lucy sa zobliekla sama nakoľko už mala 4 roky tak to dokázala aj bez cudzej pomoci a ja som pomohla Thomasovi. Nakoniec som sa zobliekla aj ja.

„Už ste tu?" začula som maminu otázku.

„Ahoj mami" zakričala som jej z predsiene.

„Beeeeth" zakričala Sonia keď ma začula.

„Ahoj Soni, ako sa máš? Mama poslúcha?" opýtala som sa keď som vošla do obývačky.

„Ako kedy" zatvárila sa mrzuto a silno ma objala.

„Ale čo, a kde máte Paula?" opýtala som sa mamy.

„O chvíľu by mal prísť" usmiala sa trhane.

„Stalo sa niečo?" pozrela som na ňu podozrievavo.

„Ocko je na turné" zašepkala mi Sonia.

„Aha...mami nemusíš to predo mnou tajiť" usmiala som sa na ňu.

„Prepáč...ja som len nevedela ako na to budeš reagovať" pozrela do zeme.

„Choďte sa hrať" pozrela som na Lucy, Thomasa a Soniu.

„Ale ja som chcel babke ukázať čo som dostal" zatváril sa smutne Thomas.

„Potom jej všetko poukazuješ, teraz už ale choď" usmiala som sa na neho a postrčila ho za dievčatami. Počkala som kým boli z nášho dohľadu a až keď som začula buchnutie dverí spustila som „Nepovedali ste mu to však nie?" pozrela som na mamu.