Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

7. kapitola

LOUIS

Vyvalil som na ňu oči a nahodil nechápavý pohľad keď si vybrala Harryho posteľ. Môj mozog nedokázal pochopiť tento holý fakt. Myslel som si, že si vyberie moju už len preto, že sme sa vtedy vonku spoznali bližšie. Nahnevaný som sa postavil z pohovky a zamieril k svojej posteli. Z kufra som si vytiahol sprchovací gél a pyžamo.

„Idem do sprchy" oznámil som nevrlo a vpochodoval do úplne miniatúrnej kúpeľne. Zamkol som za sebou dvere a tak aby som si nebuchol hlavu o nejakú nepotrebnú poličku som sa otočil a pustil prúd teplej vody. Stiahol som si nohavice aj s boxerkami a potom som si vyzliekol aj tričko. Vstúpil som pod vodu a nechal ju nech zo mňa pomaly zmyje všetok pot z dnešného koncertu.

„Pohni si! Aj my chcem ísť!" zakričal mi od dverí Liam.

„Hneď som von" zakričal som mu naspäť a zastavil vodu. Schytil som jediný uterák, ktorý tu bol a poutieral som sa. Schytil som pyžamové nohavice a natiahol si ich. Nebolo by to však ono keby som si pri ich obliekaní nebuchol hlavu a tú sprostú poličku.

„Fuck" zanadával som a otvoril dvere.

„Konečne" zahlásil Niall a okamžite ma v kúpeľni vymenil. Veci som si odložil do kufra a ľahol si na svoju posteľ. Zdvihol som ruku a pošúchal si boľavé miesto na hlave.

„Čo sa ti stalo?" pozrela na mňa Beth.

„Buchol som sa" odpovedal som a otočil sa jej chrbtom.

„Louis?" nereagoval som „Loui..." pocítil som ako si sadla ku mne na posteľ.

„Čo je?" otočil som sa znovu ku nej a pokúsil sa sadnúť si. Úplne som zabudol, že nado mnou je ďalšia posteľ a tak som sa znovu buchol o hlavu „Auu" chytil som si hlavu a schoval si ju medzi kolená.

„Preboha, dávaj pozor" pokarhala ma Beth „Zbytočne si ubližuješ" položila svoju malú rúčku na moju hlavu a pohladkala ma.

„Nemusíš to robiť" striasol som jej ruku z mojej hlavy a pozrel jej do očí.

„Hneváš sa na mňa?" sklonila smutne hlavu. Toto si posral Tomlinson, smial sa mi môj vnútorný hlas.

„Nehnevám sa na teba. Beth, pozri sa na mňa" zdvihol som jej hlavu.

„Tak potom prečo si taký?" opýtala sa ma a jej krásne modré oči sa zapichli do tých mojich.

„Prepáč, len ma zaskočilo, že si si vybrala Harryho posteľ a nie moju" odpovedal som jej úprimne.

„To je len posteľ Louis ale má to aj svoju výhodu" usmiala sa.

„Akú?" študoval som jej krásnu tváričku.

„Spím nad tebou" zašepkala a postavila sa z mojej postele. Otočila sa mi chrbtom a začala sa prehrabávať vo svojom kufri. Sledoval som každý jeden jej pohyb. Z kufra si vytiahla legíny nad kolená, huňaté ponožky a voľnejšie tričko. Pomaly sa postavila a kráčala ku kúpeľni. Za ten čas čo sme sa my dvaja rozprávali sa v nej vystriedal už aj Harry so Zaynom.

„Môžeš ísť" usmial sa na ňu Liam.

„A čo ty?" opýtala sa ho.

„Ešte chvíľku počkám" zasmial sa a otvoril jej dvere.

„Tak ďakujem" zatvorila za sebou dvere a už som len začul ako cvakol zámok. Naspäť som si ľahol na posteľ a nahodil priteplený úsmev.

„Čo sa tak škeríš?" pozrel na mňa Harry.

„Nič" odpovedal som mu zasnívane. To dievča mi učarovalo tak ako ešte žiadna. Nech ma chcel dať manažment dokopy s ktoroukoľvek, žiadna sa jej nevyrovnala. Ona bola úžasná a hlavne úprimná. Bola možno trošku viac záhadná ako som predpokladal ale postupne do seba všetko začne zapadať. Stratila milovaného otca, jej mama si našla iného a dokonca otehotnela. Beth mala ťažký život od otcovej smrti, nikto ma nepresvedčí o opaku a to, že som ju chcel chrániť a dosiahnuť aby jej už nikto nikdy neublížil ma k nej priťahovalo ešte viac. Ona potrebovala ochranu, moju ochranu. A nebola len milá a úprimná ale ona bola aj neskutočne príťažlivá. Mala krásne krojené pery, v očiach tá jej iskra, ktorá ma znova prebudila k životu. Ak by som veril v lásku na prvý pohľad tak uznám, že som sa do nej zamiloval ale to nemohlo byť možné. Po prvé, láska na prvý pohľad neexistuje a po druhé, poznám ju príliš krátko na to aby som sa do nej mohol zamilovať.

Kým som uvažoval nad tým aká dokonalá Beth je, ona vyšla zo sprchy a niesla za sebou krásnu levanduľovú vôňu. Znova som upriamil svoju pozornosť na ňu a pozorne sledoval čo bude robiť ďalej. Otvorila si kufor a hodila do neho veci čo mala oblečené dnes na koncerte.  Potom ho zatvorila a zamkla. Načo ho zamyká? napadlo ma hneď ako som to zbadal ale prestal som tomu venovať pozornosť hneď ako sa začala blíži ku mne. Čakal som, že sa mi prihovorí alebo sa na mňa aspoň usmeje ale ona sa len vyšplhala hore do postele. Zvesil som kútiky úst a ďalej už len pozorne počúval jej pohyby nado mnou. Chvíľu sa prehadzovala na posteli ale potom si zrejme našla vhodnú polohu pretože sa prestala hýbať. Ak som nastražil uši mohol som počuť ako dýcha. Tak som ich poriadne nastražil a započúval sa do jej dýchania.

„Môžem zhasnúť svetlo?" ozval sa zrazu Harry.

„Jasné" odpovedali mu ostatní.

„Tak, dobrú noc" zaželal nám všetkým Harry a zhasol svetlo. Všade nastala tma a hrobové ticho. Teraz sa mi už oveľa lepšie počúvalo ako dýcha. Nemusel som mať nastražené uši a počul som ju.

Ležal som tak asi pol hodiny keď som si uvedomil, že už pravidelne odfukuje. Otočil som sa nabok a zrak mi padol na spiaceho Harloda. V tom momente som dostal ten najšialenejší nápad zo všetkých svojich nápadov. Potichu som sa postavil z postele a vykročil k pohovke, na ktorej spal Harry. Čupol som si k nemu a začal ho pomaly budiť. Trvalo dosť dlho kým sa on prebral.

„Čo chceš Loui?" opýtal sa keď sa spamätal z toho, že som ho zobudil.

„Choď si ľahnúť na moju posteľ" usmial som sa na neho.

„A ty budeš spať kde?" pozrel na mňa prekvapene.

„Pri Beth" zaškeril som sa.

„Ty nie si normálny. Dostane infarkt keď ťa tam zbadá" pokrútil nado mnou hlavou.

„Neboj sa, ona to zvládne. No rýchlo, choď si ľahnúť na tu posteľ a spi" popohnal som ho. Harry sa postavil z pohovky a vtiahol sa do mojej postele.

„Dobrý chlapec" zamrmlal som si ešte sám pre seba a vyšplhal sa potichu k Beth. Ľahol som si vedľa nej a čakal či sa nezobudí. Keď sa nezobudila nadvihol som prikrývku a vtiahol sa k nej. Pomrvila sa na posteli a pritúlila sa ku mne. Prehodil som ruku cez jej pás a pritiahol si ju ešte bližšie. Pozoroval som jej spiacu tváričku dosť dlho, až som nakoniec spokojný zaspal.

BETHANY

Zobudila som sa uprostred noci na to, že ma niečo pošteklilo na nohe. Lenivo som otvorila oči a zbadala spiacu postavu vedľa mňa.

„Aaaaa" zvrieskla som a buchla do prisťahovalca. Skoro sa zvalil na zem a len tak-tak sa udržal hore pri mne. Naklonil sa ku mne a zapchal mi ústa. V tej tme som nevedela rozoznať komu patrila tvár ale bála som sa najhoršieho. Prestala som dýchať a po lícach sa mi začali rinúť slzy, a najhoršie na tom bolo, že na môj krik sa nezobudil ani jeden z chalanov.

„Ježiškove husličky zase som ťa rozplakal" spoznala som Louisov hlas, pustil mi ústa a zotrel mi slzy.

„Ty si taký idiot" znova som ho buchla.

„Prepáč" sklopil zrak.

„Čo tu robíš?" smrkla som.

„Neviem" znova si ľahol na posteľ a zadíval sa do stropu.

„Ako to, že nevieš?" pozrela som na neho.

„Proste neviem, dostal som nápad a zrealizoval som ho" usmial sa.

„Och bože Louis, ešte raz ma takto vystrašíš a ver tomu, že ťa z tej postele zhodím" pohrozila som mu a položila si hlavu na jeho mužnú hruď.

„Už ti to neurobím" objal ma a pritúlil si ma k sebe.

„Dobrú noc" zamrmlala som a chystala sa znova zaspať.

„Prečo si plakala?" opýtal sa namiesto toho aby mi poprial dobrú noc.

„Bála som sa, že si niekto iný" odpovedala som mu po pravde.

„Kto?" vypytoval sa.

„Myslím, že vieš kto" zakryla som nás prikrývkou a nechala ho nech rozmýšľa. Po chvíľke sa ozval.

„Nedovolím mu aby ti ešte niekedy ublížil" pohladkal ma po chrbte a vložil mi pusu do vlasov „Dobrú noc, dievčatko moje."