Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

10. kapitola

Otočila som sa a videla ako mojím smerom kráča Josh. Čo tu ten robí? pýtala som sa sama seba vystrašene. Poobzerala som sa okolo seba a zbadala jediné možné východisko. Otočila som sa mu chrbtom a rozutekala sa do neďalekého parku. Počula som jeho beh za mnou a preto som bežala ešte rýchlejšie. Nechcela som sa s ním stretnúť. Ak by k tomu aj došlo nemohla som s ním byť sama a ešte k tomu niekde mimo civilizácie.

Zastavila som až keď som si bola istá, že už za mnou nie je. Všade okolo mňa bola tma. V celom parku nebolo ani len jedno jediné svetlo. So strachom som sa poobzerala okolo seba či ho niekde nezahliadnem. Nezahliadla som ho a preto som rezkejším tempom vykročila k lampe, ktorá svietila niekde v diaľke. Keď som už bola dosť blízko k tomu aby som videla aspoň na krok niekto vyskočil spoza stromu.

„Myslela si si, že mi utečieš?" chytil ma za ruku a obrátil k sebe.

„Nechaj ma" snažila som sa mu vytrhnúť.

„Prestaň!" zvrieskol a ja som sa nevoľky prestala mykať.

„Čo odo mňa chceš?" opýtala som sa ho.

„Teba" pritiahol si ma bližšie k sebe.

„Josh, nechaj ma. Ty si bol ten, ktorý odišiel a teraz už nemáš právo chcieť ma" snažila som sa byť čo najpokojnejšia.

„Dobre vieš, že čo sa týka teba som mal vždy slabosť a mala si ma počúvať, nemala si byť hlúpa" zasmial sa.

„Hlúpa som bola keď som ti vôbec dovolila vstúpiť do môjho života" odvrkla som mu.

„Dávaj si pozor na jazyk, môžeš skončiť naozaj zle" chytil ma za vlasy a zaklonil mi hlavu dozadu.

„To bolí" vyhŕkla som.

„A bude to ešte viac ak neprestaneš provokovať" zašepkal mi do ucha a pobozkal na krk. Striasla som sa pod jeho dotykom a znova sa snažila vykrútiť z jeho zovretia. Mykala som sa zo strany na stranu a keď to nepomáhalo celou silou som ho kopla do píšťaly. Mierne sa zatackal a potom na mňa nenávistne pozrel.

„Zase si spravila hlúposť" zavrčal a skôr ako som stihla urobiť čo i len krok som sa ocitla na zemi. Pocítila som pálivú bolesť na líci a cítila ako sa mi v kútiku úst tvorí malý potôčik z mojej vlastnej teplej krvi. Vyvalila som na neho oči a chytila sa za líce „Ešte som neskončil" surovo ma postavil zo zeme a oprel o strom, z poza ktorého na mňa vyskočil.

„Josh, nie" prosila som márne.

„Povedal som ti, že to bude bolieť ešte viac ak neprestaneš provokovať, ale ty si si nikdy nedala povedať" hneď ako to dopovedal som pocítila ako mi na tvár znovu dopadla jeho zavretá päsť. Nevydržala som to a zviezla sa na zem, ale jemu nestačilo, chcel pokračovať ďalej. Znova si ma zdvihol hore tak aby som mu videla do očí. V tej rýchlosti ma nenapadlo nič iné ako ho znova kopnúť ale tento krát oveľa vyššie. V momente ako som ho kopla sa zviezol na zem a skrúcal od bolesti. Nevedela som čo mám robiť a tak som sa rozbehla nevedno kam. Bežala som dlho a absolútne som nevedela kde sa práve nachádzam. Bála som sa, že znova na mňa odniekiaľ vyskočí, tak som si zastavila taxík a nadiktovala mu adresu hotela, v ktorom sme boli ubytovaní. Viezla som sa dlhšie ako pol hodiny a z toho som usúdila, že som  musela byť dosť ďaleko od pôvodného mieste.

Vystúpila som sa zaplatila taxikárovi, ktorý sa na mňa s ľútosťou pozeral. Nevydržala som jeho pohľad a tak som sklonila hlavu k zemi. Kráčala som cez prechod až do vestibulu. Modlila som sa aby som nestretla nikoho z chalanov a darilo sa mi to, ale potom som si spomenula, že tento krát nie som v izbe sama ale s Harrym. Do riti, zanadávala som v duchu a ďalej sa modlila, ale teraz už za to aby Harry spal alebo nebol v izbe.