Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

47. kapitola

Od môjho rozhovoru s Gemmou prešlo už pomerne veľa času a ja som ju stále hľadal. Nedokázal som si vsugerovať, že naozaj odišla a už sa nikdy nevráti. Mal som presný plán čo urobím keď ma pustia z nemocnice a dňom čo dňom som bol bližšie k cieľu.

Konečne nastal ten deň. Keď doktor vošiel do mojej izby srdce mi zaplesalo.

„Pán Tomlinson, môžete ísť domov" usmial sa na mňa „Ale varujem vás, jeden prudší pohyb a ste naspäť v nemocnici" doplnil ešte rýchlo.

„Nebojte sa pán doktor, teraz už len všetko s mierou" upokojil som ho.

„Tak na to by som sa rád pozrel" zasmial sa.

„Naozaj sa pokúsim byť pokojný" sľúbil som.

„Ak by nebol, máte ho tu ako na koni" zasmial sa za doktorom Liam.

„Konečne ste prišli" posadil som sa na posteli a rozhodil rukami.

„Niekto je nedočkavý. Čo máš v pláne?" pozrel na mňa podozrievavo Paul.

„Ja? Nič, ležať doma a liečiť sa" usmial som sa na neho aby som zahnal jeho obavy.

„Prečo ti neverím?" premeral si ma pohľadom.

„Pretože ty mi nikdy neveríš" odvetil som pohotovo.

„Tak ja vás teda nechám. Tu máte prepúšťaciu správu, majte sa pán Tomlinson" ozval sa ešte doktor. Podal mi do rúk prepúšťaciu správu a odišiel z izby. Svižne som zoskočil z postele a obul si topánky.

„Tak čo, ideme?" usmial som sa na nich.

„Bože, aký si nedočkavý" zasmial sa Harry.

„Čuduješ sa mi? Skús si tu odležať aspoň dva dni a zomrieš buď hladom alebo nudou" popchal som ich všetkých von z dverí a postavil sa pred výťah. Nemal som v pláne ísť po schodoch.

„Von je to peklo Louis" pripomenul mi Zayn.

„Som si toho vedomý, len už odtiaľto vypadnime" súril som ich keď nastupovali do výťahu ako slimáky. Stlačil som koliesko, ktoré nás malo zaviesť na prízemie a čakal som „Bože, ten výťah ide pomaly" vzdychol som si.

„Louis, teraz sme sa ešte len pohli" zasmial sa Niall.

„No, veď práve" pozrel som na neho a odrátaval sekundy kým výťah zastane. Keď tak konečne urobil doslova som vybehol pred budovu ale okamžite som to oľutoval. Okolo mňa sa strhlo doslova peklo. Z každej strany ma obklopili paparazzi a fanúšičky. Paul ma nestihol dobehnúť a tak som tam medzi nimi ostal sám. Zavaľovali ma otázkami, chceli vedieť všetko  a ja som im nechcel povedať nič. Kým sa ku mne dostal Paul bol som úplne zdeptaný ich otázkami. Chceli vedieť kde je Beth, ako sa cítim, či sme sa rozišli a všeličo iné. Zúfalo som potreboval zistiť o nej viac a po týchto otázkach ma hnala túžba ešte rýchlejšie.

„Poď, Tommo, musíme ťa odtiaľto dostať" chytil ma za zápästie a ťahal k autu, do ktorého ma vtlačil. Hneď za mnou nastúpili všetci ostatní chalani. Paul obehol auto a nasadol na miesto vodiča. Poriadne dupol na plyn a rýchlym tempom sa vzdialil od nemocnice.

O pár metrov ďalej sme zastavili na červenú.

„Kam ťa mám odviesť?" pozrel na mňa v spätnom zrkadle.

„K tebe domov" odpovedal som mu.

„Kam?" vyvalil na mňa oči.

„Počul si kam" povedal som tvrdo.

„Louis, nemôžeš ísť k nám" protestoval.

„Paul, odvez ma k tebe domov" pozrel som na neho.