Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

41. kapitola

Po dvoch hodinách som sa pozviechala zo zeme. Niekde vedľa seba som nahmatala svoj mobil. Schytila som ho do rúk a vytočila číslo na svoju gynekologičku.

„Prosím?" ozvala sa sestrička.

„Dobrý, tu je Bethany Rose Montgomery" vydala som zo seba neidentifikovateľný zvuk.

„Ooo Beth, ako rada ťa počujem. Čo sa stalo dievča zlaté?"

„Mám podozrenie na to, že som tehotná. Kedy by som mohla prísť?"

„Uvedomuješ si, že sú Vianoce, však?"

„Och, úplne som na to zabudla. Prosím, ja to potrebujem vedieť"

„Počka,j pozriem sa" na chvíľu nastalo hrobové ticho „Môžeš prísť tak do pol hodinky? Pani doktorka je ešte stále tu, máš šťastie"

„Budem tam a ďakujem"

„Za málo" začula som v jej hlase úsmev a potom zložila. Telefonát bol vybavený rýchlo.

Nemala som náladu na prezliekanie ani nič podobné. Vykĺzla som z izby a preplietala nohami až kým som nedošla do predsiene. Prehodila som cez seba hnedú koženú bundu a obula si tigrované tenisky. Otvorila som dvere na dome a vyplazila sa von. Zatvorila som ich za sebou a zamkla. Otočila som sa a na chodníku si všimla Joshovu postavu.

„Čo chceš?" opýtala som sa ho bezvýrazne.

„Ty si plakala?" pozrel si ma prenikavým pohľadom.

„Dve hodiny bez prestania, môj nový rekord" zatiahla som ironicky a postavila sa na okraj chodníka. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa zastaviť si taxík.

„Kam ideš?" dobiedzal.

„To ťa nemusí zaujímať" odbila som ho.

„Odveziem ťa" nenechal sa odbiť.

„Daj mi pokoj! Ktorému z tých slov nerozumieš?" otočila som sa a zvrieskla na neho.

„Nedám ti pokoj" zasmial sa.

„Si idiot na entú" zavrtela som hlavou a nastúpila do taxíka. Taxikárovi som nadiktovala adresu ordinácie a nechala ho nech ma odvezie. Počas celej cesty som zo seba nedokázala vydať ani len malý náznak toho, že dýcham. Pred ordináciou sme boli do pätnástich minút.

Taxikárovi som zaplatila a následne vystúpila. Zatvorila som oči a znova sa zhlboka nadýchla.

„Si tehotná?" ozval sa vedľa mňa Josh.

„Sleduješ ma?" otvorila som oči.

„Tak si alebo nie?" zvýšil mierne hlas. Neodpovedala som mu a vykročila som dopredu. Dostala som sa až k dverám ordinácie keď si ma otočil k sebe a priamo mi pozrel do očí „Ty si tehotná s tým idiotom?" zvrieskol.

„Čo mi urobíš? Nie je to už tvoje dieťa" odstrčila som ho od seba „Už sa ťa nebojím Josh, nemáš mi čo zobrať. Už si mi zobral všetko čo som mala. Čo ešte odo mňa chceš?" hovorila som to úplne pokojne.

„Chcem teba" sklopil zrak.

„Vypadni z môjho života, doži si ten svoj ale mne a môjmu dieťaťu daj svätý pokoj" otočila som sa a sebavedomo vkročila do ordinácie. Hneď ako som otvorila dvere som si na chodbe všimla sestričku.

„No konečne Beth..." chytila ma za ruku a ťahala do ordinácie.

„Čo sa stalo?" pozrela som na ňu nechápavo.

„V telefóne si znela dosť vyčerpane, chceli sme si byť s pani doktorkou isté, že si v poriadku a spoločne vyriešiť tvoj problém a tiež sú Vianoce a rady by sme išli domov" usmiala sa na mňa povzbudivo.

„Nie je to až také vážne a prepáčte, že vás takto zdržujem" ospravedlňovala som sa.

„To je v poriadku" popchla ma priamo do kresla oproti doktorke.

„Ahoj Bethany"  tá sa na mňa usmiala.

„Dobrý" opätovala som jej úsmev.

„Počúvam, aký máš problém?" oprela sa do kresla a pozorne ma počúvala.

„Mám podozrenie, že som tehotná. Menštruácia mi mešká skoro mesiac a test mi vyšiel pozitívne" odpovedala som jej.

„Vyzleč sa a pozrieme sa na to" ukázala na kabínku. Za závesom som si vyzliekla nohavice a prešla ku nej na kozu. Ľahla som si na ňu čo najpohodlnejšie „Uvoľni sa Beth" zasmiala sa. Pokúsila som sa urobiť čo mi povedala a zrejme sa mi to podarilo pretože viac nenamietala „Poď, spravíme ešte ultrazvuk ale najprv na seba natiahni nohavice" usmiala sa. Rýchlo som na seba natiahla nohavice a prebehla k posteli čo tam mala. Ľahla som si na ňu a vyhrnula si tričko „Trošku to bude chladiť" upozornila ma. Chladilo to viac ako len trošku ale dalo sa to vydržať „Sadni si" ukázala na kreslo keď skončila s vyšetrením.

„Tak?" opýtala som sa jej aj keď v kútiku duše som vedela aká bude odpoveď.

„Tvoje podozrenie je správne, si tehotná Beth" pozrela na mňa vážne.

„Ste si istá?" pokúsila som sa ešte.

„Ak to dieťa nechceš môžeš si ho dať vziať ale neodporúčam ti to, nakoľko si v treťom mesiaci tehotenstva bude to ťažké a máš za sebou ten potrat čo je ešte horšie z medicínskeho hľadiska" chytila ma za ruku.

„Ani keby sa dalo nedovolila by som nikomu aby mi ho zobrali" chytila som sa ešte za neexistujúce bruško.

„Máš priateľa? Alebo niekoho kto ti s dieťaťom pomôže?" pýtala sa ďalej.

„Som sama ale zvládnem to" usmiala som sa na ňu cez slzy.

„Si silná osoba Beth, nepochybujem o tom, že to zvládneš. Na kontrolu príď o mesiac a sprav niečo s váhou, si až príliš chudá" upozornila ma a vypísala mi tehotenskú knižku.

„Ďakujem" pousmiala som sa keď mi ju podávala.

„Nemáš začo, veď je to moja práca. Maj sa a pekné Vianoce" zakývala mi a ja som vyšla z jej ordinácie. Prešla som okolo sestričky, ktorá sa na mňa okúzľujúco usmiala. Vyšla som von pred ordináciu a vzdychla si. Stále tam stal Josh a čakal na mňa.

„Si tehotná?" vybehol na mňa hneď ako som vyšla.

„Ty si debilný alebo aký? Daj mi pokoj" rozhodila som rukami a vybrala sa domov. Nechcelo sa mi ísť taxíkom tak som sa vybrala pešo.

„Si tehotná alebo nie?" dobehol a naliehal.

„Som" odpovedala som mu nakoniec.

„S ním?" zvrieskol.

„A s kým iným?" otočila som sa k nemu a pozrela na neho.

„Daj si to vziať" navrhol.

„Preplo ti, už si načisto potratil rozum, ty si normálne...nenachádzam na teba slov, to dieťa si nenechám vziať ani keby si sa na hlavu postavil" rozkričala som sa na celý Londýn.

„Tak sa o to postarám ja" zasmial sa a chytil ma pevne za ruku.

„Dotkni sa ma a vlastnoručne sa postarám o tvoju smrť" zašepkala som mu výhražne.

„Uuuu, myslíš že sa ťa bojím?" pritiahol si ma k sebe a natiahol ruku ako keby mi chcel vraziť facku.