Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

20. kapitola

Ďalší deň ráno sme sa už pomaly začali baliť na cestu domov do Londýna. Odchádzali sme síce až večer ale nemohli sme si dovoliť meškať a chceli sme si posledný deň patrične užiť. Každý so svojou polovičkou a Harry s El.

Do tašky som si hádzala už posledné veci čo som mala porozkladané na posteli, nechala som si len rifľové kraťasy, dlhšie modré tričko, ktoré bolo vzadu na chrbte otvorené a tenisky. Zobrala som si veci a vošla s nimi do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu a obliekla sa. Veci čo som mala na sebe pred tým som tiež hodila do tašky a zavrela ju. Učesala som sa a nechala si vlasy voľne padať na chrbát. Počas celého môjho ranného rituálu ma z postele pozorne sledoval Louis. Od včera večera sme sa nerozprávali. Ja som ho ignorovala a on to rešpektoval. V noci som sa k nemu nepritúlila a on si ma k sebe nepritiahol. Vedel, že si potrebujem niektoré veci nechať v hlave uležať.

Otočila som sa k nemu a usmiala sa na neho. Spýtavo zdvihol obočie. Zakývala som hlavou a otočila sa mu chrbtom. Otvorila som dvere a zišla dole do kuchyne. Nikto v nej ešte nebol. Postavila som si na čaj a sadla si na linku. Do piatich minút sa za mnou dovalil aj Louis. Sadol si oproti mne na stoličku a čakal kedy niečo poviem. Ani som sa neozvala, namiesto toho som zoskočila z linky a zaliala si čaj. Položila som ho vedľa seba na linku a znova si na ňu vyskočila. Zobrala som ho do ruky a odpila si z neho.

„Hneváš sa?" preťal ticho Louis.

„Nie" položila som čaj vedľa seba.

„Tak prečo si taká?" postavil sa a oprel sa o stôl bližšie ku mne.

„Aká?" pozrela som na neho.

„V noci si ma od seba odtláčala keď som sa čo i len priblížil, teraz sa na mňa pozeráš a chceš mi niečo povedať ale nevieš ako" ozrejmil mi.

„Myslela som, že to chápeš" naklonila som hlavu na jednu stranu.

„Čo ako?" opýtal sa nechápavo.

„Že si to potrebujem nechať uležať v hlave" odpovedala som mu a znova si odpila z čaju.

„A čo akože?" opýtal sa ironicky.

„Nebuď ironický" napomenula som ho.

„Tak mi povedz čo si si potrebovala nechať uležať v hlave" zvýšil mierne hlas.

„To, že si mi nepovedal, že máš vlastne stále priateľku" pritiahla som si nohy k brade a oprela sa o ne.

„Vysvetlil som ti to, El nie je moja priateľka. Bola ale už nie je" rozhadzoval rukami.

„Prestaň Louis" unavene som zatvorila oči.

„Čo robím? Ty sa hráš na urazenú a ja mám prestať?" rozkričal sa.

„Skončil si?" opýtala som sa pokojne.

„Nie" priblížil sa ku mne.

„Čo ešte chceš?" vystrela som nohy a bradu vystrčila dopredu.

„Reakciu na to čo som ti včera v izbe povedal" zašepkal.

„Milujem ťa ale to neznamená, že ťa nechám mi ubližovať" šplechla som mu do tváre. Zvraštil obočie a zarazene zastal.

„Ako to myslíš?" opýtal sa opatrne.

„Tak ako som to povedala" odpovedala som.

„Ublížil som ti?" opýtal sa smutne.

„A čo si čakal? Že keď mi povieš, že El je len bývala priateľka, ktorú si nechal preto aby si ju ochránil tak budem prekypovať šťastím?" opýtala som sa a silene zasmiala.