Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

40. kapitola

„Čo tu robíš?" opýtala som sa ho.

„Prišiel som pozrieť Louisa" usmieval sa.

„Prečo máš na tvári úsmev?" znova mi po líci skĺzla slza.

„Tebe to stále nedošlo?" podišiel ku mne a utrel mi ju.

„Čo mi malo...." zatvorila som oči a presne vedela čo mal na mysli.

„Došlo ti to" zasmial sa nevinne.

„Prečo si to urobil?" otvorila som oči a zmučene na neho pozrela.

„Chcem aby ste sa rozišli" povedal mi priamo.

„Stačilo mi to povedať, dobre vieš, že by som pre neho spravila všetko" hovorila som to pokojne aj keď vo vnútri som mala pocit, že explodujem.

„Povedal som ti to a nepočúvla si ma" pripomenul mi.

„Skoro si ho zabil" podhodila som mu svoju výčitku.

„Škoda, že len skoro" zasmial sa ironicky.

„Prestaň mu ubližovať" zašepkala som.

„Rozíď sa s ním a dám vám obom pokoj" pozrel mi priamo do očí.

„Čo budeš mať z toho, že sa rozídeme?" chcela som vedieť dôvod.

„Dobrý pocit? Alebo možnosť znova ťa získať" pritiahol si ma k sebe.

„Si taký hlúpy, milujem ho a radšej umriem ako by som mala byť s tebou" stále som bola pokojná a napodiv zmierená s tým čo príde.

„Zabijem ho ak sa s ním nerozídeš" zavrčal.

„Rozídem sa s ním" vykrútila som sa z jeho objatia a otočila sa mu chrbtom. Otvorila som dvere na Louisovej izbe a zamierila si to rovno k stolíku. Potichu som otvorila skrinku a našla v nej to čo som potrebovala, papier a pero. Zatvorila som ju a sklonila sa k nej. S trasúcimi sa rukami som začala písať:

„Milý Louis,

viem, že ak tento list budeš čítať, budeš sa cítiť...povedzme zvláštne. Budeš mať veľa otázok a žiadne odpovede. Budeš chcieť vedieť kde som, ale nikto o mne nebude vedieť. Budeš sa báť, či sa mi niečo nestalo, tak ako vždy, ale ja budem v poriadku. Budeš ma chcieť ma pri sebe, ale ja tam nebude.

Hneď na začiatku tohto listu by som ťa rada o niečo poprosila, aj keď na to už nemám právo. Dočítaj tento list dokonca, je to posledná vec, ktorú od teba žiadam.

Chcem aby si vedel ako veľmi ťa milujem. Milujem ťa tak veľmi, že by som kvôli tebe podpísala aj zmluvu s diablom. Milujem ťa tak veľmi, že by som za teba položila aj svoj vlastný život. Vidieť ťa ležať na tej nemocničnej posteli bolo to najhoršie čo som mohla vidieť. Strach, ktorý ma obkľúčil keď som ťa zbadala bol veľký a pomyslenie, že ťa nadobro stratím príliš bolestivé.

Staraj sa o seba, prosím ťa, najviac ako to len pôjde, pretože ja to už robiť nemôžem. Pýtaš sa kam tým smerujem? Myslím, že odpoveď vieš už od kedy si našiel tento list. Budeš ma nenávidieť a preklínať ale nemala som na výber.

Louis, ty si ten, ktorého milujem a preto ti musím povedať zbohom.

....Beth" list som poskladala a navrch napísala jeho meno. Otočila som sa tvárou k nemu a ešte na chvíľu sa na neho zahľadela. Pohladkala som ho po líci a odišla. Pred dverami stepoval Josh. Keď som sa objavila vo dverách zahľadel sa na mňa. Prešla som okolo neho bez slova a zamierila si to rovno na pôrodnícke oddelenie. Neplakala som, za posledné dva týždne bolo plaču dosť. Jediné čo som cítila bola veľká diera niekde uprostred. Bolelo to viac ako som si dokázala pripustiť.

Pomalým tempom som prišla až k izbe kde ležala mamka. Otvorila som dvere a vošla dnu. Paul tam už nebol, ostala sama so Soniou. Sadla som si na stoličku a zahľadela sa pomimo nej.

„Ako je na tom?" opýtala sa potichu pretože Sonia spala.

„Môžem?" opýtala som sa a ukázala na čokoládu čo mala na stole.

„Jasné, daj si" ponúkla ma.

„Rozišla som sa sním" napchala som si do úst veľký kus čokolády.

„Bol pri vedomí?" opýtala sa ma šokovane.

„Napísala som mu list" stále som nedokázala plakať, len som do seba pchala čokoládu ako zmyslov zbavená.

„Ako sa cítiš?" opýtala sa ma napokon.

„Necítim sa nijak" pozrela som na ňu uslzenými očami ale po líci sa mi nespustila ani jedna.

„Miláčik, ak chceš plakať tak plač, ak chceš kričať krič, len to zo seba dostaň von" pozrela na mňa smutne.

„Môžem?" ukázala som na pomaranče čo jej bol kúpiť Paul.

„Daj si" podala mi jeden.

„Nedokážem to zo seba dostať von" zahryzla som sa do pomaranča a do minúty som ho celý zjedla.

„Beth, dávali ste si s Louisom pozor?" opýtala sa ma odrazu.

„Čo?" pozrela som na ňu nechápavo.

„Pýtam sa, či ste používali kondóm" ozrejmila mi.

„Čo to máš za otázky?" zobrala som si ďalší pomaranč a pustila sa aj do toho.

„Napchávaš sa ako tehotná žena" až mi zabehlo keď to vyslovila.

„Ako môžem byť tehotná? Veď to mám pravidelne. Koľkého je dnes?" vytiahla som mobil.

„26.12." zasmiala sa. Pozrela som sa v mobile do poznámok a prestala dýchať.

„Tri týždne" vydýchla som.

„Čo?" opýtala sa mamka pretože nepočula.

„Meškajú mi tri týždne" pozrela som na ňu šokovane.

„Choď do lekárne, kúp si tehotenský test a urob si ho" nariadila mi mamka.

„Bojím sa" zašepkala som.

„Skôr či neskôr to budeš musieť urobiť" snažila sa ma povzbudiť ale veľmi jej to nevyšlo. Celá rozklepaná som sa postavila a vyšla z izby. Šuchtavým krokom som prišla až k výťahom. Jeden som si privolala a čakala. Keď prišiel nastúpila som a nechala sa odviesť na prízemie. Dole som našla kopu novinárov, fotografov a fanúšikov, ktorý sa cez seba prekrikovali. Chceli vedieť čo je s Louisom ale nikto im nechcel poskytnúť informácie. Prešmykla som sa okolo nich bez povšimnutia a vonku našla pár bodyguardov, ktorý akurát kráčali po chodníku do nemocnice.

„Ahoj Beth" pozdravili ma.

„Ahojte" usmiala som sa na nich silene a rýchlo si zastavila prvý taxík. Poprosila som ho aby ma odviezol do prvej lekárne a počkal na mňa. Lekáreň nebola ďaleko a tak sme tam boli rýchlo. Vystúpila som a vošla do lekárne. Kúpila som si jeden tehotenský test a znova vyšla na ulicu. Nasadla som do taxíka a nadiktovala som mu adresu kde bývam. Odviezol ma tam a ja som vystúpila

„Hneď vám donesiem peniaze" zašepkala som a vošla do domu. Zo skrinky som vytiahla peňaženku a vybrala nejaké peniaze. Vrátila som sa naspäť k taxíku a hodila taxikárovi peniaze na predné sedadlo.

„Pekný deň, slečna" usmial sa na mňa a odišiel. Znova som sa vrátila do domu a s tehotenským testom si to zamierila rovno do kúpeľne. Otvorila som ho a prečítala si návod na použitie. Urobila som všetko čo sa tam písalo a už stačilo počkať len päť minút.

Zobrala som tehotenský test do rúk a odniesla ho do izby. Zatvorila som dvere na izbe a zviezla sa po nich dole. Potom som pozrela na tehotenský test. Bol pozitívny, som tehotná. V tú chvíľu sa vo mne niečo zlomilo a ja som sa rozplakala tak srdcervúco ako ešte nikdy vo svojom živote.