Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

27. kapitola

„Bože Louis, kam vlastne ideme?" zafňukala som.

„Na jedno krásne miesto" usmial sa tajnostkársky.

„Od kedy sme vyšli z hotela sa prechádzame po Riu, buď mi povieš kam ideme a kedy sa tam dostaneme alebo sa otočím a vrátim sa" zastavila som sa a prekrížila si ruky na prsiach.

„Nemôžem ti to povedať, len mi proste ver" chytil ma za ruku a ťahal ďalej.

„A dosť!" zvrieskla som. Pár ľudí za nami otočilo hlavu a spýtavo zdvihli obočie.

„Nekrič, prosím ťa, nechceme pútať pozornosť" snažil sa ma upokojiť.

„Povedz mi kam ideme!" stále som mala mierne zvýšený hlas.

„Chcem ťa zobrať na karneval ale začína až o piatej a do vtedy som ťa potreboval nejako zamestnať" vysypal ako z rukáva.

„To si mi nemohol povedať?" rozžiarila som sa a hodila sa mu okolo krku.

„Ak by som vedel, že ťa to tak poteší hneď ti to poviem ale to nie je všetko" zasmial sa triumfálne.

„Čo ešte?" vyzvedala som.

„To ti už nepoviem" vyplazil mi jazyk.

„Louis, povedz mi to" žobronila som aj keď sme sa pohli z miesta.

„Nie" trval si pevne na svojom.

„Dám ti niečo za to" zahryzla som si do pery.

„Nie" opakoval stále dookola a odmietal akékoľvek moje sľuby a návrhy.

„Tak mi aspoň povedz kam pôjdeme? Do začiatku karnevalu ostávajú ešte dve hodiny" pozrela som na neho smutne.

„Pôjdeme si už nájsť nejaké dobré miesta a tam počkáme" chytil ma za ruku a ťahal k miestu kde sa mal celý karneval odohrávať.

„Naozaj tam chceš stáť dve hodiny?" opýtala som sa s nedôverou.

„Nemáme na výber ak chceš mať dobrý výhľad" zasmial sa a popohnal ma dopredu.

„No veď už idem, neťahaj ma" zaprostestovala som.

„Ale nebuď citlivka" odfrkol.

„Ja ti dám takú citlivku" plesla som ho po zadku a začala sa smiať.

„Neviem čo je také vtipné" odul sa.

„To, že máš lepší zadok ako ja" spustila som ešte väčší smiech.

„Veľmi smiešne" otočil sa a ďalej kráčal bezo mňa.

„No ták, Louis" zakričala som ale nereagoval „Louis" dobehla som k nemu a chytila ho za ruku „Miláčik, nebuď taký" potiahla som ho, nereagoval „Ty máš ten najkrajší zadok na svete" zašepkala som mu do ucha.

„Takto si to neodčiníš" otočil hlavu ku mne.

„A čo tým, že ti poviem, že ťa neskutočne milujem?" usmiala som.

„Ak mi to povieš ešte párkrát" zamyslel sa.

„Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa" od kriku som prešla až k šepotu.

„Ja teba viac" otočil sa ku mne celým svojím telom a prisal sa mi na pery. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a on si ma k sebe ešte viac pritiahol. Keď sa odtiahol od mojich pier, oprel sa mi o čelo a pozrel mi priamo do očí „Čím som si ťa zaslúžil?" usmial sa.

„Tiež sa to pýtam sama seba" šepla som a znova spojila naše pery. Pri našej menšej výmene názorov som si ani nestihla všimnúť, že už dávno stojíme na tom správnom mieste a stačí len čakať do piatej, kým sa to celé začne.