Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

5. kapitola

Posledný deň čo sme boli v Bogote prebehol úplne pohodovo. Chalani dospávali prebdenú noc a ja som vylihovala na izbe. Nechcela som vidieť nikoho, dokonca ani Louisa. Včerajšia prechádzka s ním sa nakoniec zvrtla na spoznávanie sa a to nebolo práve najšťastnejšie rozhodnutie. Ak by sa o tom dozvedel Josh ublížil by mu a to nemôžem dopustiť. Louisa ako jediného z ich partie som si obľúbila. Ak by sa mu niečo stalo kvôli mne nikdy by som si to neodpustila. Potrebujem ho, cítim sa pri nemu tak slobodná, tak voľná ako ešte nikdy pri nikom. Zabúdam na všetko čo sa mi stalo, zabúdam na smútok z ockovej smrti a to čo cítim keď som v jeho blízkosti...ten moment, keď sa mi srdce rozbúcha ako šialené a mám pocit, že v bruchu mi vybuchla sopka, milujem tie momenty a prežívam ich zakaždým keď sa na mňa usmeje a v jeho očiach je toľko úprimnosti.  Nemohla som sa do neho tak skoro zaľúbiť. Alebo? uvažovala som, Ak by som sa do neho zaľúbila hneď v druhý deň čo som tu, čo to bude zvyšných 363 dní?

Bola som rada, že chalani presvedčili Paula aby dnes nemuseli skúšať a pôjdu rovno na koncert. Ak by som zase musela čeliť nadržanému pohľadu Josha a úprimnému pohľadu Louisa, zabilo by ma to. Bojím sa, že si Josh všimne pohľady aké hádžem na Louisa. Bojím sa čo bude až to zistí.

Radšej som prešla na iné myšlienky a v hlave si vytvárala kombinácie oblečení na večer. Nemala som ani poňatia čo si oblečiem na koncert ale to nebolo u mňa nič výnimočné. V prvom rade by som sa mala dať do poriadku, uvažovala som. Tie veľké čierne podkovy pod očami mi ale, že vôbec nepridávali na kráse. Postavila som sa z postele a zastala pred veľkým zrkadlom. Tie kruhy pod očami sú tak viditeľné, ešte chvíľu a nezbavím sa ich už nikdy,pokrútila som nad sebou hlavou. Odkráčala som zhnusene od zrkadla a zatvorila sa v kúpeľni. Zhodila som zo seba špinavé veci a vliezla pod sprchu. Opláchla som sa teplou vodou a vlasy si len tak namočila bez toho aby som použila šampón. Vyšla som zo sprchy a obmotala okolo seba uterák. Ešte som sa nakrémovala levanduľovým telovým mliekom a prešla som z kúpeľne ku kufru. Otvorila som ho a začala sa v ňom prehrabávať, no z mojej činnosti ma vytiahlo rázne klopanie na dvere. Postavila som sa teda zo zeme a zamierila k dverám izby. Otvorila som ich a dnu sa mi natrepal Niall.

„Čo tu robíš?" otočila som sa k nemu a viac na seba pritiahla uterák.

„Prišiel som ti odovzdať odkaz" zasmial sa nad mojim chabým pokusom.

„Aký?" zatvorila som dvere a oprela sa o nich.

„Paul ti odkazuje, že do pol hodiny máš byť dole. Chce sa s nami všetkými dohodnúť na odchode do Limi" celú si ma premeral.

„Aha, dobre, budem tam. Teraz už môžeš ísť" otvorila som mu dvere a naznačila mu aby odišiel.

„Ale no tak, Beth" priblížil sa ku mne a zatvoril dvere.

„Čo robíš?" pozrela som na neho vystrašene.

„Ešte niečo som ti chcel povedať" pritlačil ma k dverám.

„Nechaj ma Horan" snažila som sa ho odstrčiť.

„Nebráň sa" zdvihol ruku k okraju uteráku a snažil sa mi ho stiahnuť.

„Daj mi pokoj" odtlačila som ho nakoniec od seba „Vypadni!" zvrieskla som na neho a znova mu otvorila dvere.

„Netvár sa ako neviniatko. Dobre viem čo si zač, Josh mi všetko povedal" rozkričal sa a ja som zbledla pri tom mene, ktoré vyslovil.

„Čo ti povedal?" vyjachtala som zo seba.

„Že si mu zničila vzťah z Lessie a že si horšia ako niektorá z tých, ktoré stoja na rohu. Dáš každému a dala si aj Joshovi, nepopieraj to! Si len obyčajná kurva! A daj pokoj celej mojej skupine. Mohli sme spolu vychádzať dobre ale ty nie, skončila si" hodil na mňa nenávistný pohľad a odišiel z mojej izby. Zatvorila som za ním dvere a biela ako stena sa zosunula po dverách k zemi. Bože, prečo ja? Nikomu som nič zlé nespravila. Tak prečo ja? rozplakala som sa. Niall ma nenávidí a s Joshom ma úplne zdeptajú za ten čas čo budem tu. Ako sa im vyhnem? Ako sa ich zbavím? Ešte viac som sa rozplakala. Plakala som až kým som nemala pocit, že už nemám čo vyplakať.

Postavila som sa zo zeme a vytiahla som prvé veci, na ktoré mi padol pohľad. Kožené nohavice, biele tielko a na to sveter s veľkým krížom uprostred, obula som si ešte vysoké čierne vybíjané boty a mohla som vyraziť. Utrela som si slzy a rýchlo sa ešte namaľovala. Na riasy som si dala hrubú vrstvu špirály a čiernu ceruzku okolo. Schytila som mobil a vybehla z izby. Nemohla som si dovoliť čakať na výťah a tak som zbehla po schodoch dole do haly. Boli tam už všetci okrem mňa a Paula. Hneď ako som dobehla sa zjavil Paul.

„Vidím, že sa ti uráčilo prísť" zasmial sa, ja som len prikývla. Stále som ešte mala roztrasený hlas od plaču, sklonila som hlavu a počúvala na čom sa dohadujú.

„Takže, dúfam, že ste všetci zbalení pretože hneď po koncerte odchádzame do Limi. Žiadne lietadlo ani nič podobné, odvezieme sa v tourbuse. Nechcem počuť žiadne protesty chlapci" zahľadel sa prísne na chalanov „A čo sa týka teba Beth, nejako to zvládneš na pohovke" „milo" sa na mňa usmial.

„Uhm" zamrmlala som mu na súhlas.

„Výborne, vidím, že ste všetci všetko pochopili. Choďte si teraz hore po kufre a ja dám zatiaľ pristaviť tourbus a potom sa odvezieme do haly" všetci sme sa postavili a vybrali sa hore do izieb. Postavili sme sa pred výťah a čakali kedy príde. Hneď ako sa rozsvietilo zelené svetielko a dvere výťahu sa otvorili všetci sme sa postupne napchali dnu. Jediný kto chýbal bol Niall.

„Niall" zakričal Harry.

„Tu som" vynoril sa odniekiaľ s plnou hubou.

„Zase niečo pučíš do hlavy?" zasmial sa Zayn.

„A čo?" pozrel na nich urazene a otočil sa tvárou ku mne „Aha, koho to tu máme" zašepkal.

„Nechaj ma" stiahla som sa úplne dozadu.

„A čo ak nie?" pomaly sa ku mne približoval a mne sa strácala farba z tváre.

„Hej Horan! Čo robíš?" zjavil sa vedľa neho Louis a podozrievavo na mňa pozrel.

„Nič, len sme sa rozprávali" milo sa na neho usmial a potom sa otočil. Hodila som zúfalý pohľad na Louisa a ten hneď pochopil, že niečo nie je v poriadku. Postavil sa vedľa mňa a nežne ma chytil za ruku.

„Pôjdem s tebou" zašepkal mi. Výťah zastal a všetci sme sa z neho vytiahli von. Pomaly som kráčala vedľa Louisa až som zastala pri dverách svojej izby.

„Ideš alebo nie?" zakričal za ním Liam.

„Idem" odkričal mu Louis a usmial sa na mňa „Idem si po kufre a hneď som späť" pokývala som mu na znak súhlasu a vošla do izby. Zatvorila som za sebou dvere a pustila sa do balenia svojich vecí. Do veľkého kufra som si vopchala špinavé veci na oblečenie a zatvorila som ho. Do menšieho som nahádzala šminky čo som mala v kúpeľni a tiež ho zavrela. Kufre som položila k dverám a sama som si sadla na posteľ. Čakala som asi len päť minút kým mi na dvere zaklopal Louis. Postavila som sa z postele a otvorila mu dvere.

„Som tu" usmial sa. Počkala som kým si svoje kufre uloží dovnútra a zatvorila som za ním dvere ale neotočila som sa k nemu „Čo sa stalo?" opýtal sa ma potichu.

„Nič" odpovedala som mu.

„Beth, čo sa stalo medzi tebou a Niallom?" opýtal sa ma priamo. Nedokázala som mu povedať čo sa medzi nami stalo. Určite by Niallovi niečo povedal a tak som len vykročila k nemu a hodila sa mu do náručia a silno ho objala.

„Neriešme to, len ma drž" položila som si hlavu na jeho hruď a počúvala ako mu rýchlo bije srdce.

„V poriadku" začula som jeho úsmev a jeho veľké ruky ma objali okolo pása.

„Ďakujem" pritúlila som sa k nemu ešte viac. Začula som ako sa zasmial a to mi vyčarilo úsmev na tvári. Po pár minútach státia pri dverách sa Louis odtiahol a pozrel mi do očí.

„Nemali by sme stáť pri dverách" dostal zo seba.

„Mali by sme už asi ísť" pozrela som do zeme.

„Nemyslím si" vykročil smerom ku mne a zobral ma na ruky ako nevestu.

„Čo to robíš?" zasmiala som sa.

„Chcela si aby som ťa držal a to idem robiť, len sa mi už nechce stáť" zasmial sa a položil ma na posteľ. Posunula som sa aby si mohol ľahnúť ku mne. Keď si ľahol zdvihol ruku a ja som si hlavu položila na jeho hruď.

„Už ťa nikdy nepustím" zašepkal mi do vlasov a robil mi neviditeľné obrazce po chrbte.