Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

46. kapitola

Ešte v ten večer ako mi Noah oznámil, že chce odísť do hôr sme sa začali baliť. Mali sme letieť na druhý deň skoro ráno. Mal to už všetko dopredu premyslené a keď som s jeho plánom súhlasila všetko sa ešte zjednodušilo.

Balila som si posledné teplé svetre keď mi začal vyzváňať mobil. Naklonila som sa nad nočný stolík a pozrela na meno volajúceho, bola to mama. Vzala som teda mobil do rúk a zdvihla.

„Čo sa stalo?" začala som hneď otázkou, pretože ona mi nikdy nevolala tak neskoro.

„Louis sa prebral" ostala som ticho „Beth" zvýšila mierne hlas. Neodkázala som zo seba vydať ani pol slova. Louis sa prebral. Z očí mi vytryskli slzy.

„Ako je na tom?" opýtala som sa prvú vec, ktorú som potrebovala vedieť aby som sa upokojila.

„Práve ho previezli z operačky na izbu" začala opatrne.

„Čo sa mu stalo? Veď mal byť v poriadku" hysterčila som.

„Našiel tvoj list a chcel ísť za tebou. Potrhal si všetky stehy v tele, musel ísť okamžite na operačku" hovorila to pomaly aby som to dokázala postupne vstrebať.

„Idem za ním" vykríkla som a zložila. Nechala som kufor kufrom a rozbehla sa dole schodmi. Vedela som, že za mnou beží Noah ale nemohla som sa zastaviť. Potrebovala som vidieť Louisa, musela som mu niečo povedať. Musela som mu povedať, že všetko bude dobré a že ho stále ľúbim.

Vybehla som na ulicu a na chvíľu sa zastavila, to bola chyba. Noah ma vtedy chytil pevne za ruku a otočil k sebe.

„Kam ideš, preboha?" pozrel mi do očí a prehodil cezo mňa svoju teplú bundu.

„Za Louisom" vykríkla som a snažila sa mu vytrhnúť.

„Bethany, prestaň" zatriasol mnou.

„Nechaj ma Noah, musím ho vidieť" odstrčila som ho od seba.

„Nemôžem ťa nechať, prepáč mi to" prehodil si ma cez plece a vyniesol naspäť do bytu. Kopala som ho, škrabala a kričala ale nič nepomáhalo. V byte so mnou prešiel až do mojej izby a jemne ma položil na posteľ aby neublížil ani mne, ani môjmu bábätku „Zober si veci, odchádzame hneď teraz" pozrel na mňa pohľadom, ktorému sa nedalo odporovať „Ver mi, bude to lepšie, iba by si sa trápila ak by si išla za ním. Nesmieš to urobiť jemu a najmä sebe nie. Si inteligentné dievča, vieš čo by mu mohol Josh urobiť. Trápila by si sa tým stále viac a viac keby sa mu tvojou vinou niečo stalo" pohladkal ma po líci a zamkol ma v izbe.

„Noaaaaaaaaaaaaaaaaaaah" zakričala som keď som sa prebrala zo šoku. Žiadna odozva. Postavila som sa teda z postele a pokúsila sa otvoriť dvere. Naozaj ma zamkol „Noah, pusť ma" trieskala som na dvere.

„Nepustím ťa" ozval sa za dverami.

„Prosím, musím ho vidieť" srdcervúco som sa rozplakala.

„Nemôžem Beth, pochop to. Pochop mňa, robím to pre teba" zašepkal spoza dverí.

„Pusť ma za ním, Noah prosím" zosunula som sa po dverách na zem.

„Nemôžem Beth. Zbaľ sa, odchádzame" počula som jeho vzďaľujúce sa kroky a rozplakala sa ešte viac. Nemohla som uveriť tomu, že ma zamkol v izbe a odmietal pustiť za niekým koho najviac na svete milujem. Nedokázala som sa z toho dostať. Sedela som tam až kým mi na dvere nezaklopal Noah. Ani som sa len nepohla z miesta, pozerala som stále na jeden bod v izbe a na chvíľu som dokonca prestala aj plakať „Si pripravená?" neodpovedala som mu len som sa znova rozplakala „Beth, no tak" zašepkal a odomkol dvere. Posunula som sa od dverí k stene a schúlila sa do klbka „Beth, vstávaj, musíme ísť. O dve hodiny nám letí lietadlo" pokrútila som hlavou a utrela si stále padajúce slzy. Noah zatvoril oči a hlasno si povzdychol. Zatvoril môj kufor a odišiel z izby. Do desiatich minút sa vrátil naspäť a čupol si predo mňa „Beth, počúvaj ma, musíš sa teraz postaviť a ísť so mnou. Bude ti lepšie ak to urobíš" chytil mi prameň vlasov a zastrčil mi ho za ucho.