Stand By Me (Louis Tomlinson - SK)

26. kapitola

 Zhlboka som sa nadýchla a pozrela mu do očí.

„Beth, ak sa na to necítiš tak mi to nemusíš hovoriť" usmial sa povzbudivo a pritiahol si ma k sebe.

„Ja ti to musím povedať" zašepkala som.

„Tak hovor" uložil sa so mnou znova do postele a čakal kedy začnem hovoriť.

„Keď zomrel otec...mama sa zrútila, dalo by sa to tak aspoň nazvať. Ja som sa s jeho stratou vyrovnávala po svojom. Začala som rebelovať a keď si mama našla Paula bolo to ešte horšie. Utekala som z domu, zarábala si ako sa dalo a odkladala si peniaze na vlastný byt, aby som nemusela byť pod jednou strechou s ňou a jej novým manželom. Neustále som sa hádala nie len s mamou ale aj s Paulom. Časom, však nastal zlom. Spoznala som Josha, áno vášho Josha, a dali sme sa dokopy. Bolo to pred dvomi rokmi, bola som mladá a hlúpa. Mala som 17 a myslela si, že sa všetko dáva do poriadku. Opak bol však pravdou. Otehotnela som...." v momente ako som si uvedomila celú váhu svojich slov som sa rozplakala.

„Nemusíš pokračovať, mala si to ťažké ja chápem, že si musela ísť na potrat a..." začal ma upokojovať Louis.

„Na potrat by som nikdy nešla" smrkla som a odtiahla sa od neho aby som mu videla do očí.

„Kde máš potom dieťa?" pozrel na mňa a zdvihol obočie.

„Keď som Joshovi povedala, že som tehotná poslal ma na potrat. Samozrejme, že som odmietla. Bola som mladá ale dieťa by som si dobrovoľne nenechala vziať. Pohádali sme sa a on úplne stratil nervy. Vtedy ma prvýkrát udrel. Nedal mi len facku, proste ma zbil a veľmi sa pri tom snažil aby som o dieťa prišla. Podarilo sa mu to, potratila som. Dva týždne som bola v nemocnici a zotavovala sa z toho a keď som sa vrátila domov nikto si nič nevšimol. Mama si myslela, že som zase niekam ušla. Modriny na tele sa mi zahojili a všetko bolo tak ako pred tým, teda okrem mňa. Ja som sa už úplne uzavrela do seba. Začala som ignorovať dohováranie mamy a aj to Paulové. Nechcela som byť blízko pri nich, nechcela som byť v tom meste, nedokázala som v ich spoločnosti dýchať. Bolo toho na mňa veľa a po poslednom úteku som skončila tu s vami, s tebou" zdvihla som hlavu a sledovala zmes pocitov v jeho očiach.

„Čo ti mám na to povedať?" pozrel na mňa smutne.

„Všetko čo mi na to povieš bude lepšie ako mlčanie" zašepkala som a postavila sa. Prešla som zamotaná v deke k oknu a otočila sa Louisovi chrbtom. Mohla som si myslieť, že takto bude reagovať, napadlo ma. Pozerala som na Rio a rozmýšľala čo budem robiť ak mi povie, že mám odísť a že to chce skončiť, keď sa mi okolo pásu obmotali jeho ruky.

„Josh je to posledné čo chcem teraz vidieť. Po tomto ho nenávidím " zavrčal mi do ucha „Ale teba milujem" jeho hlas sa zmenil. Otočil si ma k sebe a zdvihol mi bradu prstom „Nechcem ťa stratiť. Povedal som ti, že ak má byť Josh ten, ktorý nás rozdelí vyhodím ho alebo niečo urobím ale ty si jediné čo má v mojom živote robí šťastným" privinul si ma k sebe.

„Louis? Nechcem aby si za ním chodil" odtiahla som sa od neho.

„Čo? Teraz tomu nechápem" pozrel na mňa prekvapene.

„Josha necháš tak, aj keby ma mal biť hlava-nehlava ani mu len nenaznačíš, že o nás vieš" pozrela som na neho vážne.

„To odo mňa nemôžeš chcieť" pustil ma a odstúpil o pár krokov ďalej.

„Louis prestaň, nemôžeš to urobiť" zvolala som.

„Prečo?" skríkol.

„Pretože ti ublíži" pozrela som na neho zúfalo.