Step brother/H.S/SK √

Part 3 - Marty

Cesta trvala asi celú večnosť. Samozrejme,že som sa nepokúsila o konverzáciu. Možno časom zmením svoj postoj,no to chce naozaj čas. Zastavili sme pri menšom dome,ktorý mal aj záhradu. Vystúpila som z auta a sledovala som otca a Gabriel ako vystúpili tiež. Otec otvoril kufor a vybral moju tašku,ktorú mi vzal.

,,Nie je to tu príliš veľké,ale hádam sa Ti tu bude páčiť."povedala Gabriel s úsmevom,keď sme prichádzali k dverám.

,,To je v poriadku."povedala som s milým prízvukom v hlase a čakala som,kým otvorí. Po pár minútach sme sa konečne dostali do domu. Poobzerala som sa po menšej predsieni a dala som si dolu tenisky.

,,Ukážem Ti to tu."povedal ocko a prešli sme do dverí oproti nám,kde bola menšia kuchyňa s jedálňou. Hneď vedľa napravo bola kúpeľňa a wc. Vyšli sme na poschodie,kde boli štyri miestnosti. Napravo boli dvoje dvere. Vošli sme do prvých,kde mi otec zložil tašku. Takže táto bude moja. Bola tam posteľ,skriňa,nejaká komoda,lampa,nočný stolík a kreslo.

,,To bude tvoja izba. Vedľa má izbu Marty,oproti my a ďalšia izba patrí Harrymu,ktorý by mal prísť zajtra večer za nami. Ideme totiž k jednej panej,ktorá je kamarátka Gabriel. Má aj dcéru o tri roky mladšiu,ale myslím,že si budete rozumieť." povedal otec a ja som prikývla.

,,Dobre. Tak sa vybalím."povedala som a on sa vydal na odchod.

,,Potom príď,pôjdeme niekam von." povedal a ja som prikývla. Otvorila som moju tašku a začala som vkladať veci do skrine. Keď som mala vybalené,tak som posunula tašku nohou pod posteľ,vzala som si menšiu kabelku s dokladmi a zišla som dolu. Ocko sedel v kuchyni a Gabriel umývala riad.

,,Ach tí chlapci sú neporiadny. Nieže by boli radi,že majú navarené,ale ani za sebou neupracú."povedala Gabriel a odložila suché taniere do skrinky.

,,Mohli to po sebe umyť. Upozorním ich."povedal otec a ja som si sadla k stolu.

,,No,idem ešte dať prať a potom môžeme ísť."povedala a odišla z kuchyne.

,,Kde je vlastne Marty ?"spýtala som sa otca. Marty bol rovnako starý ako ja. Pár krát som ho už videla a bol celkom fajn.

,,Je u jeho babky v Sandbachu. Nechceli sme ho tu nechať samého. Boli sme u babky v Londýne na dva dni. A Harry je v Londýne u nejakých kamarátov. Tento rok tam nastupuje na vysokú a kúpime mu tam aj byt,takže ho budeš môcť ísť pozrieť, ak budeš chcieť."povedal a ja som mlčky zízala na ňho. Fakt kupuje jej synovi byt v Londýne ? A čo dostanem ja ? Nič,ako vždy. Rok som ho prosila,aby mi kúpil nový notebook,a aj tak som si na ňho musela našetriť sama. Mám jej syna,ktorého zatiaľ ani nepoznám navštevovať ? Veď je o tri roky starší a nešla by som tam už len preto,že je to jej syn.

,,Skvelé. Kam to vlastne ideme ?" spýtala som sa.

,,No pôjdeme niekam na večeru, počkáme Martyho a už máme lístky do kina."povedal nadšene otec.

,,Teším sa."povedala som naoko šťastne,keď sa Gabriel objavila vo dverách.

,,Môžme ísť."zavelila a odišli sme.

*****

,,Páči sa Ti to ?"spýtala sa Gabriel a ja som sa pozrela na seba. Mala som na sebe čiernu minisukňu,ktorá bola na môj vkus až príliš krátka.

,,Je pekná,ale ja veľmi sukne nenosím."povedala som v podstate pravdivo. Naozaj som sukne nosila iba pri slávnostných príležitostiach. Radšej som mala džínsy ako každý stredoškolák.

,,Ale...to vynosíš. Berieme ?"povedala a ja som chtiac-nechtiac prikývla. Zvliekla som si ju a vzala som aj nejaké tričká a tenisky. Bolo to trápne. Akoby som si nemala čo obliecť. Síce nemám značkové oblečenie,ale ja som spokojná.

Konečne sme sa presunuli k pokladni a ja som sa úprimne zaradovala. Otec s Gabriel zaplatili moje veci a vyšli sme z obchodu. Bolo leto a na námestí boli trhy. Po ulici sa rozliehala príjemná hudba,ktorá odviedla moju pozornosť od spojených rúk môjho otca a nej. Mlčky som si prezerala zaujímavé výtvory vystavené v stánkoch zatiaľ oni sa zastavili kúpiť nejaké nápoje.

,,Abbs,poď sem !"započula som otcov hrubý hlas. Otočila som sa a zbadala som ich pri stoloch pred stánkom. Otec mi podal plastový pohár s tmavohnedou tekutinou,ktorá bola určite cola.

,,Ďakujem."pípla som a venovala som mu slabý úsmev. Odpila som si a zaborila som sa do mojich myšlienok. Kiežby som bola doma. Určite by sme s mamkou v takomto čase debatili pri večeri a skončili by sme pri jej veselých príhodách so strýkom Johnom,keď boli malý. Potom by sme si pustili komédiu alebo by som išla von s Adamom alebo Lauren. Mamička,chcem ísť domov.

****

Prišli sme pred nákupné centrum a čakali sme na Martyho. Keď na nás zamával, tak som vyvalila oči. Prvé pocity? Ja neviem,nechcem súdiť knihu podľa obalu. Chlapec bol trochu pri sebe,mal tmavohnedé vlasy,hnedé oči. Možno sa s ním bude dať pokecať.

,,Marty,toto je Markova dcéra Abby, Abby,toto je Marty."zoznámila nás Gabriel.

,,Ahoj."povedal Marty a ja som k nemu natiahla ruku,ktorú hneď prijal.

,,Tak poďme,čoskoro sa to začne." povedal otec a všetci sme vošli dnu. Ešte dva mesiace. Netuším ako to prežijem,no budem musieť.

*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*

Ahojte. Po dlhšej dobe opäť nová časť na tomto príbehu. Dúfam,že sa vám bude páčiť. Ďakujem za vašu podporu.

Lia 🖤🖤🖤