Step brother/H.S/SK √

Part 39 - Postarám sa o vás

Next day.

,,Takže vám vypíšem tehotenskú knižku."povedala doktorka a ja som sa rýchlo obliekla.

,,Prepáčte,ale v ktorom som týždni ?" opýtala som sa a nedočkavo som čakala na jej odpoveď.

,,V deviatom."povedala a ja som si sadla. Vďaka dvom slovám sa mi zrútil celý život.

,,Ste si istá ?"opýtala som sa hlúpo. Čo to s tebou je Abby ?! Je to doktorka !

,,Sto percentne. Chcem vám len pripomemúť,že je tu stále možnosť interrupcie."povedala a ja som pokrútila záporne hlavou.

,,To určite nie pani doktorka." povedala som a ona mi podala malú papierovú knižku.

,,Tak sa vidíme o mesiac."povedala a ja som si vzala moju tašku.

,,Ďakujem. Dovidenia."pípla som a vyšla som von. Mamka ostala kvôli mne doma,takže som si to namierila domov. Musím jej povedať pravdu,či sa jej to bude páčiť,alebo nie. Viem,že je tu stále možnosť interrupcie,ale to by nebolo fér. To dieťa má právo na život. Možno u mňa toho toľko mať nebude,ale budem ho mať rada a dám mu šancu. Ono sa samo na tento svet nepýtalo.

Pomaly som prešla k našej bytovke a vyšla som na štvrté poschodie. Bála som sa. Keby to nebolo dieťa Gabrielinho syna,ešte by to možno nebolo také zlé. Otvorila som dvere a vošla som do bytu. Vyzula som sa a s malou dušičkou som vošla do kuchyne,kde bola moja mama.

,,Ahoj Abbs. Robím ti kurací vývar. Ako sa cítiš ? Niečo nové ?"opýtala sa a ja som ju objala.

,,Mám sa dobre,ale musíme sa porozprávať."povedala som a sadla som si k stolu. To isté zopakovala aj mamka a pozrela na mňa.

,,Tak,čo si vyviedla ?"spýtala sa a ja som ťažko prehĺtla.

,,No,na narodeniny mi došla jedna pohľadnica od Harryho. Pýtala si sa, kto to je. Je to Gabrielin nevlastný syn."povedala som pomaly a ona nadvihla obočie.

,,Ako to súvisí s tebou ?"opýtala sa.

,,Dostávam sa k tomu. Keď som bola u otca na prázdninách,tak sme spolu chodili. A včera v nemocnici som zistila,že..."

,,Radšej ani nepokračuj. Abbs,ako si mohla byť taká blbá ?! A ako mohol byť tvoj otec taký nezodpovedný ?! Čo plánuješ s tým dieťaťom ?"povedala, ani nie tak naštvane,ako zúfalo.

,,No,ja sa musím ísť porozprávať s Harrym. Mrzí ma to."povedala som a ona rozhodila rukami.

,,Tak teba to mrzí ? Už od malička som ti hovorila,že si máš dávať pozor,keď chceš rozťahovať nohy. Choď. Choď za ním a ja zavolám otcovi."povedala a ja som prekvapene pozrela na ňu.

,,Mami,prosím,dnes nie."povedala som zúfalo a ona pokrútila hlavou.

,,Musím sa s ním porozprávať. Podľa mňa budeme mať obaja rovnaký názor."povedala a mne bolo jasné,že hovorí o potrate.

,,Daj mi aspoň dnešok."povedala som a ona prikývla.

,,Fajn,ale už nech ťa tu nevidím." povedala a ja som sa postavila od stola.

,,Ďakujem mami."pípla som a vbehla som do mojej izby. Vytiahla som zo skrine menší ruksak,do ktorého som nahádzala nejaké oblečenie a hygienické potreby. Potom som sa obula a odišla som. Hneď ako som zabuchla dvere som sa rozplakala. Nechcela som dať najavo,že to nezvládam pred mamou. Napriek zahmlenému videniu som trafila do bytovky,kde býva Daniel. Potrebovala som sa rozlúčiť. Zazvonila som a po chvíli sa otvorili dvere.

,,Ahoj."pípol a ja som sa hneď vrhla do jeho náručia.

,,Prepáč mi to."pošepla som a on ma jemne pohladil.

,,To je v poriadku. Len je to ťažké,lebo som ťa ľúbil."povedal ťažko a ja som sa zhlboka nadýchla.

,,Aj ja teba Daniel. Idem za Harrym, prišla som sa rozlúčiť."povedala som a pozrela som sa do jeho očí. On sa naklonil ku mne a spojil naše pery.

,,Odveziem ťa."povedal a ja som mu venovala úsmev.

,,Ďakujem."pípla som a on vzal kľúče. Pozorne som sledovala každý jeho pohyb. Bude mi veľmi chýbať. Obaja sme len potichu sedeli a onedlho sme dorazili na adresu,ktorú som mu dala.
Nechcelo sa mi ísť dnu,no nemalo zmysel do ďalej naťahovať.

,,Dávaj na seba pozor a buď šťastná." povedal Daniel a ja som prikývla.

,,Aj ty. Zbohom."povedala som a rýchlo som vystúpila z auta. Hneď ako som vyšla som opäť cítila slzy stekajúce po mojich lícach. Opäť sa to opakuje. Ubližujem ľuďom,ktorých mám rada kvôli nemu. Pomaly som vkráčala do vchodu a po ceste premýšľala,čo mu poviem. Nemala som silu čeliť mu,no musela som. Stála som pred dverami s nápisom Mr.Styles a roztrasene som sa dotkla zvončeka. Po chvíli sa otvorili dvere a v nich stál on. Jeho telo pokrývali len boxerky a jeho oči n mňa prekvapene hľadeli.

,,Neruším ?"vyšlo zo mňa a on sa oprel o zárubňu dverí.

,,Nie."povedal chrapľavo.

,,Prepáč,že som ťa prepadla. Viem,že som ti sľúbila,že už sa neuvidíme,ale niečo sa stalo a musím sa s tebou súrne porozprávať."povedala som a on odstúpil od dverí.

,,Tak poď ďalej."povedal a ja som neisto vošla dnu. Počula som zabuchnutie dverí a sadla som si na gauč. On sa nachvíľku vytratil a o chvíľu bol oblečený späť. Prehrabol si svoje kučeravé vlasy a prešiel ku mne.

,,Ponúknem ti niečo ? Kávu,čaj ?" spýtal sa a ja som sa pousmiala.

,,Voda postačí,ďakujem."povedala som zdvorilo a on sa o chvíľku vrátil s pohárom. Odpila som si a sledovala som jeho postavu,ktorá si sadla predo mňa na konferenčný stolík.

,,Tak,o čo ide ?"opýtal sa a jeho smaragdové oči ma prepaľovali.

,,Som tehotná."pošepla som a on mykol plecom.

,,Fajn."povedal a ja som na ňho zmätene pozrela.

,,Fajn ? To je všetko,čo mi na to povieš ?"opýtala som sa a prekrížila som si ruky na hrudi.

,,A čo ti mám povedať Abby ? Na zbytočnú hystériu si tu ty. Som dospelý Abbs a postarám sa o vás, nech sa rozhodneš akokoľvek." povedal a ja som prikývla.

,,Fajn,"povedala som ironicky,,,Inak, mal by si vedieť,že zajtra chce moja matka zavolať môjmu otcovi."

,,Ty si to povedala svojej matke ?" opýtal sa prekvapene.

,,A čo som mala robiť ? Skrývať to ?" povedala som a on si prešiel rukou cez vlasy.

,,Prepáč. Máš pravdu. Odnesiem ti veci do spálne."povedal a ja som ho hneď zastavila.

,,Ehm...Radšej by som ostala spať tu." povedala som a on sa zastavil.

,,Neblázni."

,,Nie som na to ešte pripravená." povedala som a on prikývol.

,,Tak ti odnesiem veci a ja budem v obývačke. A žiadne námietky." povedal a odišiel vedľa aj s mojím batohom. Netušila som,ako to všetko zvládnem. No verím,že časom to bude lepšie.