Step brother/H.S/SK √

Part 35 - Any doctor here

,,Ďakujem Ian."povedala som a obliekla som si svoju zásteru.

,,To je v pohode."povedal blonďavý chlapec s úmevom a odišiel. Vzala som si do ruky zápisník a šla som k zadnému stolu,kde práve prišla akási pani. Zapísala som si jej požiadavku a pustila som sa do prípravy. Zrazu sa ozval zvonček a do kaviarne vošiel chlapec s havraními vlasmi a prenikavými modrými očami. Na tvári sa mi hneď objavil úsmev,ktorý som nemohla zakryť. Frajersky prišiel k barovému pultu a sadol si.

,,Ahoj."pípla som a naklonila som sa k nemu a dala som mu vzdušnú pusu.

,,Ahoj. Čo sa stalo,že si tu ?"spýtal sa a ja som mu podala šálku s kávou.

,,Daniel,budeme sa asi výdať menej. Máme teraz zlé obdobie. Mame znížili plat a musím to tu potiahnuť." vysvetlila som a odniesla som objednávku k stolu. Rýchlo som si zapísala ďalšie objednávky a vrátila som sa.

,,To bude v poriadku. Môžeme ísť každý deň spolu na obed a večer môžem prísť sem a budem ťa voziť domov. Teda,ak budeš chcieť."navrhol a odpil si zo šálky.

,,To by bolo skvelé."povedala som s úsmevom. Vážila som si,že to chápe a je snaží sa,aby mohol byť so mnou.

,,Cez víkend máš voľno ?"spýtal sa a ja som prikývla.

,,Čo ak by som ťa v piatok zobral ku mne ? Spravil by som večeru, mohla by si u mňa prespať a boli by sme spolu."povedal a odpil si zo šálky.

,,Rada prídem. Len to poviem mame, aby sa o mňa nebála."odvetila som a zovrela som v dlani jeho ruku. Daniel je teraz celý môj život. Milujem ho.

*****

Vystúpila som z auta a roztiahla som obe ruky. Vonku bola tma a padal tichý dážď. Pousmiala som sa a užívala som si kvapky dopadajúce na moje telo. Milujem dážď.

,,Poď sa skryť. Zmokneš."poznamenal Daniel,no ja som ho potiahla za bundu späť. Jemne som sa oprela o jeho hruď a jeho ruky obmotali moje telo. Privrela som svoje oči a započúvala som sa do symfónie dažďa,ktorý klopkal pri dopade na chodník. Upokojujúci zvuk sa striedal s pomalým tlkotom jeho srdca. Pomaly som sa nadvihla a dlaňou som pohladila jeho líce. Na tvári sa mu opäť objavil ten blažený úsmev a naše pery sa spojili.

,,Milujem ťa Abbs."pošepol svojím hrubým hlasom a jeho fascinujúce oči sa dívalo priamo do mojich.

,,Aj ja ťa milujem."

*****

Morning.

Nepríjemný zvuk budíka ma vytrhol z ríše snov a pre mňa to znamenalo jediné. Vrátiť sa do reality a hlavne do školy. Nespokojne som zamrmlala a vypla som ho. Posadila som sa a pohľad mi padol na predmet,ktorý ma zachránil. Zobrala som zošit do rúk a otvorila som ho. Myslím,že je čas na veselšiu časť.

25.9.2019.

Drahý denník,

môj život je opäť späť. Stretla som Daniela,ktorý je tu pre mňa a dáva mi všetko čo potrebujem už len tým,že je so mnou. Harry mi dal časť života,na ktorú nezabudnem. No je preč a ja mám toho toľko pred sebou. Chcem sa smiať,robiť,čo ma robí šťastnou. A s Danielom som opäť našla to šťastie. Milujem ho.

Zatvorila som zošit a položila ho späť. Vyšla som z postele a vošla som do kúpelne. Vykonala som rannú hygienu a vlasy som si zopla do copu. Otvorila som skriňu a vybrala som z nej károvanú sukňu a biely top. Na vrch som si prehodila koženú bundu a vzala som si batoh. Rozhodla som sa, že po ceste sa stavím v kaviarni. Naozaj sa mi nechcelo robiť si desiatu. Vybrala som sa teda z domu.

Prechádzala som rušnými ulicami Londýna a sledovala som okoloidúcich. Slniečko svietilo,no nebolo už teplo. Netrvalo dlho a bola som pri kaviarni. Už z dverí som mohla vidieť Iana,ktorý bol zaneprázdnený.

,,Krásne ráno."pozdravila som ho a on sa s úsmevom otočil.

,,Dobré ráno Abbs. Čo ti dám ?"spýtal sa a ja som sa zamyslela.

,,Dám si latté a zabaľ mi k tomu nejakú bagetu."povedala som svoju požiadavku a on prikývol.

,,Dnes celá žiariš."poznamenal a ja som mykla plecom.

,,Je pekný deň."povedala som a om sa zasmial. Zrazu vzadu bol akýsi buchot. Otočila som a zbadala som akúsi pani,ktorá padla na zem. Muž k nej hneď pribehol a zvolal jej meno.

,,Je tu nejaký lekár ?"spýtal sa hrubým hlasom a ja som hneď pribehla k ním. Síce som si sebou nebola istá,ale ako sa hovorí,vždy je lepšie pokúsiť sa spraviť niečo,ako nič. Kľakla som si a prst som priložila na jej zápästie.

,,Tep má."skonštatovala som a pootvorila som jej sánku. Vytiahla som jej zapadnutý jazyk a podvihla som jej hlavu. Jemne som jej potľapkala po líci a pochvíli zaklipkala očami.

,,Pani,ste tu ? Ako sa cítite ?"spýtala som sa a ona si pretrela rukou oči.

,,Točí sa mi hlava."povedala a ja som jej podala pohár vody. Zrazu pred kaviarňou zastavila sanitka. Hneď ako k nej pribehli,tak som sa vzdialila. Sledovala som,ako ženu berú preč. Hádam bude v poriadku.

,,Vy ste jej dali prvú pomoc ?"prišiel ku mne záchranár.

,,Áno,ja...ja študujem medicínu."pípla som vystresovane.

,,Dobrá práca. Ďakujeme."povedal a ja som pokrútila hlavou.

,,To je samozrejmosť. Bude v poriadku ?"opýtala som sa a on prikývol.

,,Musíme zistiť príčinu kolapsu. Ale predpokladáme,že bude v poriadku." povedal a ja som prikývla. Nechcelo sa mi to veriť. Bolo to ako sen. Práve som zachránila niekomu život.

~~~~~

Ahojte :)

V prvom rade sa veľmi ospravedlňujem,že tu už dva dni nebola nová časť,ale škola ma naozaj zamestnala. Pribudlo mi veľa odborných predmetov,ktoré nechcem zanedbávať. V každom prípade dnes kratšia časť,ale hádam sa vám páčila. Ďakujem za všetky hlasy a komentáre na predchádzajúcich častiach 💜

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤