Step brother/H.S/SK √

Part 34 - Sorry

,,Ako si to spravila ? Mala si to celé správne."hysterčila Sophia vedľa mňa, keď sme vychádzali z hodiny hematológie.

,,Netuším. Asi som sa učila."povedala som so smiechom,no ona stále hľadela na svoj papier.

,,Toto chce aspoň poriadny obed. Pôjdeme ?"spýtala sa,keď sme vychádzali zo školy. Zrazu som zbadala Daniela,ktorý sa opieral o svoje auto.

,,Rada by som,ale mám tu priateľa." povedala som a ona na mňa nadšene pozrela.

,,Naozaj ? Kde ?"spýtala sa a ja som prekrútila očami.

,,Ten s tými čiernymi vlasmi v koženej bunde."povedala som a ona sa zasmiala.

,,Tak gratulujem. A ako sa volá ?" povedala natešene a začala sa na mňa lepiť.

,,Daniel. Môžme skočiť spolu na obed zajtra a porozprávame sa."povedala som jej a ona prikývla.

,,Okej,beriem ťa za slovo."povedala a ja som jej venovala posledný úsmev pred odchodom.

,,Okej. Ahoj."pípla som a rozbehla som sa po schodoch k Danielovi. No zároveň som vedela,že sa bude pýtať na ten včerajšok.

,,Ahoj."povedala som a objala som ho. No on tam len bezhybne stál ako socha.

,,Viem,že si nahnevaný,a všetko ti vysvetlím."odtiahla som sa a sledovala som jeho ostrú tvár a bledomodré oči.

,,Dobre. Ideme na obed ?"spýtal sa a ja som prikývla. Nastúpila som do jeho auta a on bez slova naštartoval. Cesta trvala iba pár minút,keďže to bola neďaleká reštaurácia. Vošli sme dovnútra a sadli sme si k jednému z voľných stolov. Bolo tu pomerne plno. Keď prišla čašníčka,tak som jej povedala moju požiadavku a pozrela som na Daniela.

,,Prečo si včera odišla ?"spýtal sa a prekrížil si ruky na hrudi.

,,Pretože som sa tam necítila dobre." povedala som pravdivo a on sa bez emócie díval na mňa.

,,Ako si odišla ?"spýtal sa a ja som vedela,na čo naráža. Vedela som,že mu nemôžem klamať.

,,Odviezol ma Harry."povedala som a jeho meno som takmer zašepotala.

,,Takže ty si odišla so svojím bývalým poza môj chrbát."povedal naštvane, keď sa k nám dostalo naše jedlo. Počkala som,kým odíde,čím som získala čas na premyslenie.

,,Ty si odmietol a nebol tam signál. A keby som kohokoľvek poprosila,tak by nechcel,aby som odišla."povedala som a on pokrútil hlavou.

,,A vieš,prečo ťa Harry vzal ?"spýtal sa a ja som mlčky sedela, ,,pretože chcel byť s tebou. Pretože ťa má stále rád a ty si s ním odišla."

,,Prepáč."pípla som a snažila som sa čo najrýchlejšie zjesť svoje cestoviny.

,,Prepáč ? Nejde mi o to. Ide mi o to,že ak k nemu niečo cítiš,tak náš vzťah nemá zmysel."povedal a ja som prestala žuť. S plnými ústami cestovín som šokovane hľadela. Nechcem ho stratiť z môjho života. Zrazu sa postavil a odišiel. Hneď som sa rozbehla za ním von.

,,Daniel ! Počkaj !"zakričala som a on sa zastavil,no stál ku mne chrbtom.

,,Chápem,že si naštvaný..."

,,Áno Abby,som naštvaný,lebo ťa ľúbim."povedal a otočil sa. Mohla som cítiť slzu stekajúcu po mojom líci.

,,A čo si myslíš ? Si jediný človek,na ktorom mi záleží najviac na svete. Nechcem ťa stratiť Daniel. Ľúbim ťa." povedala som a jeho bledomodré prenikavé oči prekvapene hľadeli na mňa. Spravila som pár neistých krokov k nemu a pritisla som svoje pery o tie jeho. Jeho ruka automaticky pristála na mojom líci a jemne ho hladila. Moja ruka zašla do jeho hebkých vlasov a naše pery sa o seba obtierali. Po chvíli sme sa od seba odtiahli a na jeho tvári sa objavil malý úsmev. Potom sa ku mne opäť naklonil a pobozkal ma. Moje telo celé horelo. Až teraz som prišla na to,čo všetko pre mňa znamená.

*****

,,Nakoniec vypočítaš toto a máš to. Rozumieš tomu ?"opýtala som sa nakoniec Sophii,ktorá prišla za mnou, aby som jej vysvetlila dnešný test.

,,Myslím,že áno."povedala a pousmiala sa.

,,Super. No počkalo by to do zajtra, takže,nie si tu kvôli testu."povedala som a onaa sa zasmiala.

,,V podstate som,ale chcela som sa spýtať na Daniela. Ako dlho ste spolu ?"opýtala sa nadšene a ja som si sadla k nej.

,,Dva týždne. Ale bolo to ešte čerstvé. A čo ty ?"vysvetlila som a ona prikývla. Ale úsmev jej nezmizol z tváre.

,,Zatiaľ nikto zaujímavý."povedala a ja som sa viac nechcela vypytovať.

,,Pozrieme si film ?"spýtala som sa.

,,Samozrejme. Mimochodom,odkiaľ máš toho medveďa ? Je naozaj zlatý." opýtala sa a ja som si prešla rukou cez vlasy.

,,No,to som dostala cez prázdniny od otca,"zaklamala som a podala som jej zopár DVD-čiek, ,,vyber niečo. Idem spraviť popcorn."

Vyšla som z izby a prešla som do kuchyne. Vytiahla som misku a vložila som do nej sáčok. Strčila som to do mikrovlnky,keď buchli dvere.

,,Ahoj."pípla som a sledovala som mamku prichádzajúcu do kuchyne.

,,Ahoj Abby. Máme návštevu ?"spýtala sa a ja som prikývla.

,,Prišla Sophia. Chcela vysvetliť chémiu."povedala som a mamka prikývla. Pozrela som sa do jej tváre,v ktorej som mohla vidieť akýsi smútok.

,,Abby,viem,že máš teraz školu a priateľa,ale potrebovala by som pomôcť. Šéf mi znížil plat a ja to neutiahnem."povedala a ja som prikývla.

,,Samozrejme. Už som bola v kaviarni, len v poslednom čase mi to nejako nevyšlo. Bola som s Danielom a..."

,,Ja viem,a je mi to ľúto slniečko. Nechcem,aby si sa vzdala svojho života,ale nevedela som,čo robiť." povedala a ja som ju objala.

,,Neboj sa,pomôžeme si. Bude to dobré. Hneď zajtra začnem pracovať." povedala som a pohladila som ju.

,,Ďakujem."pošepla,keď sa po kuchyni rozoznel cinkot mikrovlnky. Vybrala som popcorn a venovala som jej posledný úsmev predtým,ako som odišla do izby. Chápem to,no posledné týždne boli naozaj komplikované. Hlavne kvôli Harrymu. Nikdy mi nevadilo,že som sa neflákala po baroch ako ostatný. Netúžila som po tom. Trápila ma len jedna vec. Že budem mať málo času na Daniela.

~~~~~

Ahojte :)

Je tu nová časť. Nechce sa mi tu nejak rozpisovať. Veď vy,čo to čítate ma už poznáte :D. Tá škola ma začína pomaly ničiť. Sedem hodín v rúšku a sedieť iba v jednej triede nie je až taká zábava.
Dole mi poprípade môžete napísať váš názor na Abby. Ako by ste sa cítili vy,keby ste museli ísť pracovať namiesto času stráveného s kamarátmi a priateľom ? V každom prípade veľké ĎAKUJEM 💜 všetkým,ktorý čítate tento príbeh a ste stále tu. Veľmi si to vážim.

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤