Step brother/H.S/SK √

Part 12 - Rodina nie je o spojení krvou

Z pohľadu Abby.
3 days later.

Ubehlo pár dní. Harry sa teraz zdržiaval v Londýne,takže sme sa posledné dni nevideli. Väčšinu času trávim radšej v izbe,alebo pozerám s Martym filmy. Otec o mňa väčšinou ani nezakopne,ak spolu neraňajkujeme alebo neobedujeme. V kútiku duše som dúfala,že sa niečo zmení,no asi to bolo ako vždy zbytočné. Čakala som,že sa opýta aspoň ako sa mám,no bola som úplne mimo jeho záujmov.

,,Zájdeme si do mesta ? Sú tam stále tie festivaly."vošiel otec do obývačky ku mne a Martymu.

,,Môžme. A otvorili tam novú cukráreň. Majú tam skvelú zmrzlinu." povedala Gabriel,keď začula našu konverzáciu.

,,Tak,ide sa."povedala som a vypla som televíziu. Nastúpili sme do auta a vyrazili sme. Celkom som sa tešila,že konečne vypadnem z tohto domu aspoň na chvíľku. Naposledy som bola vonku,keď som bola z Harrym v jeho byte v Londýne. Chcela by som vedieť čo robí a ako sa má. Zastavili sme pri akejsi cukrárni a vošli sme dnu. Išla som trocha pozadu a porozhliadla sa, keď som uvidela Zayna. Snažila som sa dobehnúť otca s ostatnými,no to už kráčal priamo ku mne.

,,Ahoj Abbs. Čo ti tu ?"povedal a objal ma.

,,Ahoj. Som tu s otcom."povedala som a rukou som naznačila smer,kde sa nachádzali. Zayn svoj pohľad presunul na nich a zasmial sa.

,,Dokonalá rodinka. Ako sa máš ?" povedal ironicky.

,,Fajn,ale chcela by som byť späť v Londýne."povedala som zúfalo a on ma povzbudivo potľapal po ramene.

,,Zbehne to a potom ťa vezmem do nejakého dobrého baru osláviť tvoj príchod."povedal a ja som sa zasmiala.

,,Nato sa už teším."povedala som,keď som ucítila obrovskú dlaň na mojom pleci. Otec.

,,Tvoj kamarát ?"spýtal sa otec a ja som sa hneď vzpriamila.

,,Áno. To je Zayn. Zayn,toto je môj otec."zoznámila som ich. Zayn hneď natiahol ruku k nemu.

,,Teší ma."povedal Zayn a otec prijal jeho ruku.

,,Aj mňa teší. Tak mi už pôjdeme." povedal otec a ja som si smutne povzdychla.

,,V poriadku. Ahoj Abby."povedal Zayn a ja som mu odpovedala mávnutím. Odišli sme k nášmu stolu,kde už na mňa čakal pohár zo zmrzlinou. Zrazu mi pípol mobil. Hneď ako som ho vytiahla som skoro umrela od šťastia. Tu je internet. Konečne ! Zbadala som hneď pár správ od Lauren.

- Ahoj Abbs. Kde si ? Nešla by si von ?

- Pohnevala si sa na mňa ?

- Netrucuj a poď. Hádam nebudeš celé prázniny len brigádovať.

Zasmiala som sa nad jej správami. Úplne som jej zabudla napísať,že som odcestovala. Hneď som sa pustila do písania.

- Ahoj. Rada by som šla von,ale odcestovala som na prázdniny k otcovi.

Potom som si zapla facebook a moja nálada sa hneď zmenila. Bohužiaľ k horšiemu. Bol to totiž jeden príspevok od Gabriel,ktorý ma zabil zaživa. Cítila som sa,akoby ma niekto zbil a potom mi vrazil kôl do srdca. Bolo to iba pár viet,ktoré zničili všetko.

Rodina,to nie je vždy len o spojení krvou.
Sú to ľudia,ktorí ťa chcú v ich životoch.
Sú to ľudia,ktorí ťa prijímajú takého,aký si.
Sú to tí,ktorí urobia čokoľvek,len aby ťa videl usmievať sa.
Sú to tí,ktorí ťa majú radi, mnech sa deje čokoľvek.

Aha,takže v podstate ja už ani nie som jeho rodina. Výborne. Ešte nikdy ma nič viac nezranilo. Ešte k tomu ten otcov komentár: Pravda,milujem Ťa, srdiečko.

,,Prepáčte,odskočím si."povedala som a odišla som na WC. Vošla som do jednej z kabíniel a moje slzy sa samovoľne spustili. Čo pre môjho otca znamenám ? Možno je to tým,že som ho nedokázala prijať takého,aký je. No to ani nikdy nedokážem. Je to klamár, ktorý sa snaží predomnou vyťahovať, koľko má peňazí. No ja o nič z toho nestojím. Chcem len normálneho otca,ktorí sa bude zaujímať o mňa. Harry,potrebujem ťa ! Potrebujem tvoju podporu a objatie. Keby som sa vedela nejako dostať k nemu. No je to nemožné a ja sa tu už dlho skrývať nemôžem.

****

Ležala som na posteli so zavretými očami a rozmýšľala som nad dneškom. Poobede sme sa vrátili a bavili sme sa o akejsi stanovačke cez víkend. Chcela by som,aby sa to celé skončilo a ja som sa mohla vrátiť domov. Pomaly so m zaspávala,keď som zacítila dotyk na mojom líci. Pootvorila som oči a uvidela som Harryho.

,,Harry."pošepla som a posadila som sa.

,,Nechcel som ťa zobudiť,ale potreboval som ťa vidieť."povedal a rukou som mu naznačila,aby sa posadil. Objala som ho a skryla som sa do jeho hrude. Jeho dlame ma pevne uchopili a ja som mala opäť ten pocit bezpečia a pokoja.

,,Ako si sa mala ?"pošepol a vtisol mi bozk do vlasov.

,,Mizerne. Stretla som v cukrárni kamaráta."povedala som a on sa zasmial.

,,To ti až tak ten kamarát pokazil deň?"spýtal sa a ja som sa odtiahla a pokrútila som hlavou.

,,Nie. Gabriel. Písala na facebook,že rodina nie je o krvi,ale o tom kto ťa prijíme,má ťa rád a mňa to zranilo a zbabelo som ušla na záchod." povedala som a opäť som cítila slzy stekajúce po mojej tvári.

,,No tak,neplač Abby. Nezáleží na tom, čo si myslí tvoj otec a ani Gabriel. Máš svoju mamu,ktorá ťa má rada,máš kamarátov a máš aj mňa."povedal a ja som si zaotrela slzy.

,,Máš pravdu."povedala som,keď sa ku mne Harry naklonil a naše pery sa spojili. Presne toto som potrebovala. Veľmi som si to cenila. Aj keď nie navždy,ale je tu pre mňa. Nikdy na ňho nezabudnem. Na jeho mäkké pery a mohutné ramená,ktoré mi sú teraz oporou.

~~~~

Ahojte :)

Je tu nová časť. Ospravedlňujem sa,že časti nie sú tak často,ale momentálne som prechádzala istými rodinnými zmenami a nejak som nemala chuť do písania. Ale dúfam,že časť sa vám páčila. Ďakujem za všetky hlasy a komenty na predchádzajúcich
častiach ❤️

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤