Step brother/H.S/SK √

Part 44 - To je koniec

,,Konečne doma."vyhlásil Harry,keď sme dorazili k nemu do bytu. Zložila som so bundu s topánkami a vzala som tašku s vecami,ktoré som si priniesla od nás. Sledovala som Harryho,ktorý si začal ustieľať perinu na gauči.

,,Poď spať ku mne."pošepla som a jeho mohutné telo sa otočilo,čím som uvidela jeho rozžiarené oči. Mlčky vzal vankúš s perinou do náručia a odniesol to do spálne. Odložila som si oblečenie z tašky do skrine a následne som vytiahla pyžamo.

,,Idem do sprchy."vyhlásila som a Harry len prikývol. Vošla som do kúpeľne a zhodila som zo seba šaty. Chvíľku som sledovala svoj odraz v zrkadle,na ktorom bolo vidno,že mi na brušku pribudlo zopár kíl a pomaly sa zaobľobalo. Vošla som do sprchy a pustila si príjemnú teplú vodu. Začala som si pospevovať, pričom som naniesla sprchový gél na moje telo. Napokon som zo seba spláchla penu a osušila som sa. Moje telo sa chvelo od chladu,preto som rýchlo na seba natiahla šortky s tričkom. Ešte som si umyla zuby a vošla som späť do spálne. Harry ležal na posteli v boxerkách a bielom tričko. Ležal na boku smerom ku mne schúlený k perine a pár kučier mal padnutých cez čelo. Jeho smaragdové oči ma pozorne sledovali a na tvári sa mu pohrával úsmev. Položila som šaty do skrine a ľahla som si k nemu. Naše tváre boli iba pár cestimetrov od seba a mlčky sme na seba hľadeli. Zrazu sa jeho dlaň presunula na moje bruško a jemne ho pohladil.

,,Prečo si sa rozhodla nechať si ho ? Mohla si mať šťastný život podľa predstáv,byť s priateľmi,mať rodinu s niekým,koho by si milovala."povedal a sklonil svoj pohľad.

,,Cítila som to tak. A neľutujem to. Keby som si mala vybrať znova,tak sa rozhodnem rovnako."pošepla som a pohladila som jeho líce.

,,Miluješ ma ešte ?"opýtal sa a mňa jeho otázka zaskočila. Pravdou však je,že áno.

,,Aj keď s tým bojujem,ale áno. Nezmením,čo cítim. Keď sa to vrátilo, tak som si to nechcela priznať,lebo som ľúbila niekoho iného a ty si mi ublížil,no pravda je,že ťa milujem, Harry."vysvetlila som a on prikývol.

,,Vrátilo sa to,keď som ťa zachránil, že ?"opýtal sa a čakal na moju odpoveď.

,,Áno. A čo cítiš ty ?"pípla som neisto. Bolo to také zvláštne. Akoby sme začínali odznova. Po dlhšom neodpovedaní sa neisto ku mne naklonil a naše pery sa spojili. Už som zabudla,aké skvelé pocity mi vedel dať. Jemne som potiahla jeho peru medzi zubami a on spokojne zamrmlal. Naše pery sa o seba obtierali,no po chvíli sme sa od seba museli odtiahnuť.

,,Hádam ti to stačí ako odpoveď." pošepol a ja som mu venovala úsmev. Pritúlila som sa na jeho hruď a on ma hneď obalil svojou rukou. Pomaly som privrela oči a pustila sa do ríše snov.

******

,,Dobré ráno."zamrmlala som a pousmiala som sa nad Harrym,ktorý práve piekol palacinky.

,,Dobré ráno."zachraptal a začal ukladať palacinky na tanier. Sadla som si za stôl a pozorne som ho sledovala.

,,Čo dnes plánuješ robiť ?"opýtala som sa a odpila som si z jeho šálky.

,,No,pozeral som si nejaké inzeráty a hľadajú účtovníka do jednej firmy. Tak sa tam pôjdem pozrieť."povedal a ja som si ťažko povzdychla. Viem,že peniaze budeme určite potrebovať,no bolo mi ľúto,že sa musel vzdať školy, ktorá ho bavila.

,,Ako to zvládaš ?"opýtala som sa ho a on na mňa zmätene pozrel.

,,Čo ?"

,,To celé. Nie je toho na teba priveľa ? Budeš otec a musíš sa vzdať školy a chodiť do práce."vysvetlila som a on sa zasmial.

,,Na koho by to nebolo priveľa ? No budem sa snažiť. Pre nás."povedal a ja som chytila jeho ruku voľne spočívajúcu na stole.

,,Nikdy sme sa o tom nebavili,ale stále je ešte čas aj na druhú možnosť." povedala som a myslela som to vážne. To dieťa pre mňa znamená teraz všetko,no nemôžem ho tlačiť do toho, aby sa vzdal slobody a mladosti,kvôli nehode.

,,Keby som to tak cítil,tak by som ti to povedal už dávno."povedal a ja som prikývla.

,,Dobre."pípla som a pustila som jeho ruku.

,,Abby,som tu a všetko bude v poriadku. Prisahám. Zvládneme to. A sľubujem,že budem pri tebe stáť,nech sa deje čokoľvek. Opustil som ťa raz a bola to najväčšia chyba v živote,ktorú nespravím opäť. Nechcem ťa už stratiť. Teraz je to už všetko vonku a už nemáme čo stratiť."povedal a jeho oči prepaľovali tie moje. Každým slovom sa moje srdce hojilo. Tak veľa pre mňa tieto slová znamenali. Postavila som sa a prešla som k nemu. Obmotala som si ruky okolo jeho mohutného tela a oprela som sa o jeho hruď. Mal pravdu. Teraz sme rodina. A nenechám ju rozbiť nikomu.

*****

,,Abby ?"ozval sa neistý mužský hlas za mnou,ktorý som dokonale poznala. Otočila som a uvidela som prenikavé belasomodré oči,ktoré ma tak fascinovali.

,,Daniel."zvískla som natešene a objali sme sa.

,,Môžem ťa pozvať na čaj ?"opýtal sa a ja som s úsmevom prikývla. Vošli sme do menšej kaviarne na okraji ulice. Šla som si sadnúť k jednému zo stolov a sledovala som čiernu postavu,ako niečo objednáva a o chvíľku mu čašníčka podala dva hrnčeky. On sa pousmial a prišiel ku mne.

,,Ďakujem."povedala som a zobrala som hrnček s teplou tekutinou.

,,Ako sa máš ? Ako to ide ?"opýtal sa starostlivo.

,,Pomaly sa to zlepšuje. Zvykli sme si obaja. Harry si hľadá prácu,no problém robí môj otec. Chce nám zobrať byt,ak nepôjdem na potrat. Možno som hlúpa,že som to neurobila,ale..."

,,Nie si hlúpa. Je to tvoje dieťa. Je normálne,že ho chceš ochrániť." povedal chápavo svojim hrubým hlasom.

,,Ja viem."povedala som s povzdychom.

,,A čo tvoja mama ?"opýtal sa.

,,Najskôr ju to štvalo. Ani nie tak to,že som tehotná,ale s kým. A ver mi, trápilo to aj mňa. Ale napokon sa rozhodla stáť pri nás."povedala som a odpila som si zo šálky.

,,Veď si jej dcéra a má ťa rada. " poznamenal a prešiel si rukou cez jeho havranie vlasy.

,,A ty ako ?"opýtala som sa so záujmom a on sa zasmial.

,,Ide to,no je ťažké byť bez teba. Ale som tu pre teba,kedykoľvek to potrebuješ."povedal a ja som vďačne prikývla. Pochopila som,že ak sa môžem niekomu zdvôveriť,tak je to práve Daniel. On vie o všetkom. No zároveň viem,že mu to musí ubližovať. Zrazu mi zazvonil mobil. Pozrela som sa na displej. Harry.

,,Ahoj."pípla som.

,,Ahoj Abbs. Musíš prísť domov. Tvoj otec vymenil zámok a vyhodil nám veci pred dvere."povedal a mne skoro vypadol mobil z ruky.

,,To je koniec."

~~~~~